V EÚ zomrie ročne vyše 1,9 milióna ľudí na kardiovaskulárne ochorenia

BRATISLAVA.

"Kniha má ambíciu doplniť Národný program prevencie ochorení srdca a ciev, ktorý by mal byť schválený v najbližšom období," uviedol dnes na tlačovej konferencii v Bratislave Gabriel Kamenský zo Slovenskej nadácie srdca a zároveň hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre odbor kardiológie.

Jej cieľom nie je podať vedecký pohľad o súčasnom stave problematiky, ale skôr zosumarizovať a opísať súčasný stav na Slovensku, poukázať na vážnosť kardiovaskulárnych ochorení a načrtnúť riešenia v krátkodobom i dlhodobom horizonte.

"O vážnosti súčasného stavu a potrebe jeho mapovania i formou takejto publikácie svedčí aj fakt, že kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinnou smrti žien a mužov v Európe, pričom len v štátoch EÚ ide o vyše 1,9 milióna úmrtí ročne. Tento počet stále stúpa," uviedol Kamenský. Pritom väčšine kardiovaskulárnych ochorení je možné predchádzať zmenou životného štýlu, ale i včasnou identifikáciou osôb s vysokým stupňom rizika.

Neoddeliteľnou súčasťou spomínaného pripravovaného národného programu sa stal aj projekt MOST. Jeho tretí ročník na jeseň minulého roka oslovilo v jeden deň približne 35.000 občanov. Kamenský preto tento projekt hodnotí veľmi pozitívne, rovnako ho podľa jeho slov vnímajú aj občania. Ambíciou projektu je jeho ďalšie rozšírenie.

"Cieľom projektu MOST je primárna prevencia edukáciou občanov k zdravému spôsobu života," uviedol Ján Murín zo Slovenskej kardiologickej spoločnosti. Aktivity spoločnosti sú preto nielen počas tohto projektu, ale po celý rok zamerané nato, aby občanom vysvetlili, prečo je potrebné chrániť si zdravie srdca, ako predísť kardiovaskulárnym ochoreniam a ako znižovať rizikové faktory, ktoré môžu viesť k ich vzniku.

Organizátori MOST-a realizovali koncom roka 2009 v spolupráci s agentúrou FOCUS kvalitatívny prieskum verejnej mienky. Jeho výsledky hovoria o tom, že sa zvýšilo povedomie občanov o závažnosti poznania dôležitých rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení a potrebe ich prevencie.

Výsledky tiež ukázali posun vo vnímaní najzávažnejších civilizačných chorôb. Kým v roku 2007 za najväčšiu hrozbu pokladali občania onkologické ochorenia, v roku 2009 boli kardiovaskulárne ochorenia v povedomí občanov rovnako závažnou príčinou ochorení a úmrtí.