es jeho použitie ešte všetky poisťovne nepreplácajú.
BRATISLAVA. Už niekoľko rokov odborníci upozorňujú, že na Slovensku je vysoká spotreba antibiotík u detí aj dospelých. Z ambulancií detských lekárov odchádza s antibiotikami každé druhé dieťa, v Čechách je to každé štvrté.
V spotrebe sme približne na 9. mieste v Európe. Podľa docenta Pavla Jarčušku z antibiotickej komisie ministerstva zdravotníctva dôvodom je skutočnosť, že sa antibiotiká nesprávne používajú a niekedy sa aj antibiotická liečba zle indikuje.
„Veľká časť laickej verejnosti považuje antibiotiká za kľúčový liek pri liečbe akýchkoľvek infekčných ochorení, napríklad pri infekciách dýchacích orgánov," hovorí profesor Viliam Foltán z oddelenia sociálnej farmácie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý už roky sleduje a spracúva štatistiku spotreby liekov.
Milióny balení Spotreba antibiotík na Slovensku Rok Počet balení
1997 10 925 218
1998 9 555 333
1999 9 431 532
2000 8 126 571
2001 8 476 058
2002 7 573 336
2003 7 574 087
2004 6 984 494
2005 7 578 520
2006 7 404 543
2007 7 986 980
2008 7 632 762
2009 6 465 237
Zdroj: ministerstvo zdravotníctva
Napríklad v roku 1999 sme spotrebovali takmer 11 miliónov balení antibiotík. Od roku 2003 síce začala spotreba pod vplyvom viacerých opatrení proti zneužívaniu antibiotík klesať, ale stále to nie je dosť.
„Rastú náklady, všetko ostatné kolíše. Kým v roku 1989 sme evidovali 120 až 130 liekov s obsahom antibiotík, teraz je ich až 350. Priemerná cena jedného balenia neustále rastie a v súčasnosti dosahuje 6,639 eura. Najčastejšie predpisovanými antibiotikami boli podľa spotreby balení za posledné štyri roky antibiotiká zo skupiny betalaktámov, teda najmä penicilíny, ale alarmujúca je skutočnosť, že narastá spotreba makrolidov - antibiotík s relatívne krátkodobým a jednoduchým užívaním" hovorí profesor Foltán.
Za minulý rok Slováci podľa údajov ministerstva zdravotníctva spotrebovali takmer 6,5 milióna balení antibiotík. Za toto množstvo zdravotné poisťovne zaplatili 56,5 milióna eur, čo predstavuje 5,3 percenta z ich celkových nákladov na hradené lieky.
Skúšobné testy Predpisovanie antibiotík v ambulanciách všeobecných lekárov pre deti a dorast majú znížiť CRP testy, ktoré rozlíšia vírusovú infekciu od bakteriálnej na základe jednej kvapky krvi do piatich minút.
Práve v kategórii detí a mládeže bolo doteraz časté predpisovanie antibiotík. Vďaka výsledkom nových testov sa pediater rozhodne, či je nevyhnutná okamžitá antibiotická liečba, alebo s ňou možno počkať, sledovať vývoj choroby a vyhnúť sa zbytočnému užívaniu antibiotík.
Testy začali v závere minulého roku odskúšavať viacerí detskí a dorastoví lekári, mnohí s nimi robili už aj predtým. Od januára budúceho roku budú povinnou výbavou ambulancií.
Spotreba antibiotík by mala klesnúť.
ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Pediater ako advokát Katarína Šimovičová, bratislavská všeobecná lekárka pre deti a dorast prístroj na zisťovanie C-reaktívneho proteínu, bielkoviny, ktorá sa vytvára pri zápale v organizme, využíva už piaty rok. „Je to modernejší a efektívnejší spôsob diagnostiky, ktorý rodičov uistí, že liečba sa zaobíde aj bez antibiotík," hovorí doktorka.
Doktorka Šimovičová potvrdzuje, že rodičia v nevedomosti a v strese žiadajú antibiotiká aj pri kašli. „Prichádzajú s dieťaťom, ktoré ochorelo a začalo kašľať pred jedným či dvoma dňami a očakávajú od lekára okamžitú elimináciu kašľa, dúfajúc, že problém rýchlo vyriešia práve antibiotiká. Pediater však musí byť často advokátom ich vlastného dieťaťa," hovorí doktorka. Podľa nej úloha lekára voči dieťaťu nespočíva len v správnom určení diagnózy, ale aj vo vzdelávaní rodičov. „Rodič musí odchádzať z ambulancie pediatra poučený o tom, že kašeľ dieťaťu neubližuje, ale práve naopak - eliminuje škodliviny z jeho organizmu a ordinované lieky túto činnosť len podporujú," dopĺňa Šimovičová.
Testy nie sú celkom zadarmo Prístroj na CRP test využíva dva roky aj detská lekárka Eva Nováková, ktorá má ambulancie v Leviciach a Tlmačoch, či Beáta Nemčoková a Mária Tomášková, obe z Košíc.
Lekárky hovoria, že k CRP testom zatiaľ jednotlivé zdravotné poisťovne pristupujú rozdielne. Podľa Petry Balážovej, hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne, jej pacienti ho majú od decembra minulého roku zadarmo. „Poisťovňa ho uhrádza nad rámec kapitačnej platby, ak sa toto vyšetrenie vykonáva v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast a poskytovateľ má potrebné prístrojové vybavenie s potvrdením akreditovaného pracoviska," povedala Balážová. Začiatkom februára splnilo podmienky úhrady CRP vyšetrenia 272 lekárov.
Dôvera sa zatiaľ nerozhýbala, pacienti platia 5,5 eura. Radoslava Miklášová, špecialistka pre externú a internú komunikáciu povedala, že hľadajú riešenie a budú o tom so zástupcami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti rokovať.
Union podľa jej hovorkyne Judity Smatanovej poskytuje vyšetrenie pre všetkých svojich poistencov, teda deťom aj dospelým bezplatne, a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ho uhrádza nad rámec kapitácie. Koľko lekárov si už tento prístroj zakúpilo, Union zatiaľ neeviduje.
Cena prístroja sa pohybuje od 800 do 1300 eur podľa druhu, pričom ho lekár môže využiť aj na ďalšie druhy testov. Od januára 2011 by už pacienti nemali nič priplácať, náklady na tieto vyšetrenia bude hradiť poisťovňa.
Ako test funguje
Zvýšená hodnota CRP signalizuje možnú bakteriálnu infekciu. Pri vírusových infekciách je hladina CRP oveľa nižšia. Spolu s klinickými príznakmi, a ak treba aj inými vyšetreniami pomáha čo najsprávnejšie pacienta diagnostikovať. Vyšetrenie sa robí z kvapky krvi z prsta, čo je veľmi výhodné u detí, pretože ich netreba pichať do žily a odoberať veľké množstvo krvi, ako sa to robí klasickou metódou. Krv sa naberie do malej kapiláry a strčí sa do prístroja, výsledok je približne o 5 minút. Pri klasickej metóde sa skúmavka posiela do laboratória a výsledok príde o 3 aj viac dní.
Antibiotiká pôsobia len na baktérie
O liečbe antibiotikami hovoríme s infektologičkou Helenou Hupkovou
Veľa rodičov chce, aby lekár predpísal dieťaťu antibiotiká hneď na začiatku nachladnutia a hnevajú sa, keď im nechce vyhovieť.
Rozhodnutie, či antibiotiká dať, alebo nedať, je niekedy veľmi ťažké. Pri väčšine infekcií ale antibiotiká netreba indikovať, najmä ak sú spôsobené vírusmi. Platí to napríklad aj pri akútnom zápale stredného ucha, keď sa infekcia môže vyliečiť lokálnym ošetrením ucha.
Pri ktorých bežných ochoreniach sa antibiotiká používajú?
Najčastejšie sa podávajú pri infekciách dýchacích orgánov. Tu sa robia najčastejšie chyby pri preskripcii antibiotík, pretože až 80 percent infekcií dýchacích orgánov je spôsobených vírusmi. Antibiotiká sa tu majú podávať pri vážnych infekciách spôsobených baktériami, napríklad pri zápale pľúc, pri akútnom zápale mandlí. Často sa používajú pri zápale močových ciest.
Prečo možno antibiotikami zahnať len baktérie a nie vírusy?
Antibiotiká pôsobia na bunkovú stenu baktérie. Vírusy nemajú svoj obal, nemajú bunkovú stenu, takže antibiotiká na ne nepôsobia. Preto treba u dieťaťa vždy odlíšiť, či ide o bakteriálnu, alebo vírusovú infekciu a podľa toho aj liečiť.
Ktorá infekcia je pre dieťa nepríjemnejšia?
Vírusové infekcie sa šíria rýchlejšie. Vnikajú do bunky, kde sa rozpadávajú na milióny ďalších a bleskovo sa šíria. K tomu prispieva aj to, že sa prenášajú kvapôčkovou cestou a je proti nim málo liekov. Antivirotiká sa v bežnej praxi takmer nepoužívajú, liečia sa iba príznaky.
(or)
