pre tento syndróm je aj časté močenie v noci, teda - noktúria.
Syndróm lekári rozlišujú na suchý a mokrý, podľa toho, či má pacient aj problémy s únikom moču alebo nie. "Suchý znamená, že tam inkontinencia nie je, je častejší u mužov a súvisí aj s dĺžkou močovej rúry, ktorá má u mužov približne 16 cm. Naopak mokrý sa častejšie vyskytuje u žien. Tiež súvisí s dĺžkou močovej rúry - tá je u žien dlhá približne štyri cm," vysvetlil pre TASR gynekológ Peter Brenišin.
Napriek tomu, že sa príznaky tohto syndrómu vyskytujú v rovnakej miere u žien i mužov, býva táto porucha častejšie diagnostikovaná a liečená u žien. Výskyt hyperaktívneho močového mechúra s vekom stúpa, ale nie je pravda, že je prejavom starnutia.
Základným príznakom je spomínané nadmerné a časté nutkanie na močenie. Často sa zamieňa s fyziologickým nutkaním, ktoré je normálnym vnemom, sprevádzajúcim naplnenie močového mechúra. Líši sa v tom, že nastane náhle a pacienta núti k veľmi rýchlemu vymočeniu sa, aby nedošlo k úniku moču. "Keď si zoberieme, že príjem tekutín cez deň je približne 1,5 až 2 litre, tak močení cez deň by nemalo byť viac ako osem a v noci by to nemalo byť viac ako dve," skonštatoval Brenišin.
Rizikovými faktormi tohto syndrómu je napríklad životospráva, časté zápaly močových ciest, ktoré sú často neliečené a tiež zápaly ženských pohlavných orgánov. Hyperaktívny močový mechúr je potrebné odlíšiť od iných chorôb, akými sú napríklad stresová inkontinencia u žien a zväčšenie prostaty u mužov, ktoré môžu mať podobné príznaky.
Hyperaktívny močový mechúr má podľa odborníkov, ale aj samotných pacientov obrovský dopad na kvalitu života, preto sa aj jeho liečba zameriava na potláčanie príznakov. Úspešná liečba má viesť k obmedzeniu hyperaktivity močového mechúra bez toho, aby mala negatívny vplyv na funkcie ostatných orgánov alebo na normálnu funkciu močenia.
