BRATISLAVA. Podľa odhadov trpí na Slovensku potravinovou intoleranciou asi 30 až 40 percent ľudí. Vo svete má s nimi skúsenosť každý šiesty človek. „Počet pacientov, ktorým bola zistená celiakia či iná forma potravinovej intolerancie, neustále stúpa," hovorí pediatrička a detská imunoalergologička Danka Nováková. Podľa jej skúseností sú mnohí pacienti pre nesprávnu diagnostiku liečení až na následky ochorenia a nie na jeho príčiny.
Intolerancia nie je alergia „Veľmi často si ľudia pletú potravinové intolerancie s potravinovými alergiami. Majú síce spoločnú základnú schému, ktorou je nežiaduca reakcia na potraviny, ale inú príčinu, príznaky, výskyt, diagnostiku a liečbu," zdôrazňuje doktorka. „Intolerancie sú neimunitné netoxické potravinové reakcie, ktoré vznikajú najčastejšie pri poruchách tráviacich enzýmov a spôsobujú poruchy trávenia." V detskom veku dominujú potravinové alergie - na kravské mlieko, vaječný bielok, orechy, pšenicu, ovocie, zeleninu či ryby. U dospelých už prevažujú intolerancie.
Celiatici musia dbať na prísnu bezlepkovú diétu.
Dobré maskovanie Potravinová neznášanlivosť je nebezpečná pre svoju schopnosť maskovať sa za iné choroby. Lekári ju preto ľahko prehliadnu. „Pacienti trpiaci potravinovou intoleranciou si zväčša neuvedomujú pravú podstatu svojich ochorení a nevedia sa ani chrániť. Schopnosť tejto choroby prejavovať sa rôznymi symptómami mätie nielen ich, ale aj špecialistov - lekárov," hovorí doktorka Nováková. Potravinovú intoleranciu si pacient nemusí vôbec uvedomovať vo svojom tráviacom trakte. Príznaky bývajú rôznorodé od bolestivých prejavov cez zníženú imunitu, zápaly kože a podobne.
Prejavy „chameleóna" Hľadá sa šťastná rodinka Sekcia asistentov výživy Slovenskej lekárskej spoločnosti - a jej partneri spustili tento týždeň osvetu o dôležitosti prevencie pred zdravotnými komplikáciami. V marci a apríli budú robiť na školách celoslovenský prieskum o stravovaní. Projekt s názvom Hľadá sa šťastná rodina chce prostredníctvom webovej stránky rodinkastastnych.sk vzdelávať deti a ich rodičov o dôležitosti správnej stravy či rodinnej súdržnosti. Rodiny sa tu môžu dozvedieť všetko základné o potravinovej intolerancii, alergii či celiakii. Na stránke je zriadená aj poradňa detskej imunoalergologičky a pediatričky. Deti sa môžu zapojiť do súťaže a to tak, že budú dokumentovať zdravý životný štýl ich rodiny. (or)
Kým ešte pred dvadsiatimi rokmi príznaky celiakie spočívali v tom, že dieťa malo väčšie nafúknuté bruško a tenké nožičky s atrofickou a hypotonickou svalovinou, dnes to už neplatí. „Je to dôsledok zmenenej výživy, " hovorí doktorka Nováková. Ochorenie je dedičné, dvakrát častejšie postihuje ženy ako mužov. Pokiaľ by sa neliečilo alebo nezistilo, mohlo by viesť k nádorovému ochoreniu čriev. Doktorka zdôrazňuje, že prognóza ochorenia závisí od diétnych opatrení. Ak ich pacient dodržiava, je celkom zdravý, pri chybách sa choroba opäť rozvinie a môžu pribudnúť komplikácie.
Novinka: celiatik test Od 1. marca sa dá v lekárňach voľne kúpiť celiatik test. Je určený deťom aj dospelým, ktorí majú ťažkosti s trávením alebo majú podozrenie na celiakiu. Vďaka testu za 12 eur rýchlo zistia, či sa majú obrátiť na odborného lekára. Test sa dá robiť nalačno, ale aj po jedle, výsledok neovplyvní ani konzumácia alkoholu. Je podobný testu, ktorý ženy poznajú ako tehotenský. Kvapnutím kvapky krvi na prúžok papiera pacient zistí, či je pozitívny, alebo nie.
Ľuboš v detstve túžil po pizze
Žiť s celiakiou dnes a pred 23 rokmi je veľký rozdiel. Mama dnes 26-ročného syna, u ktorého sa celiakia prejavila v dvoch rokoch, hovorí, že jeho diéta bola nákladná a prepadala ju z nej hrôza.
BRATISLAVA. „Synova celiakia nás zaskočila, veď jeho starší brat bol zdravý," spomína Bratislavčanka Monika Žemberová. „O diagnóze sme sa dozvedeli v nemocnici, kam pediatrička syna poslala pre chudokrvnosť. Dumala som, čo s ním je, mal také veľké bruško, že nohavice po bratovi nezapol, ale pritom telíčko mal chudučké," hovorí pani Žemberová.
Celiakia najmladšieho syna síce rodinu ovplyvnila, no mama ju zobrala pevne do rúk. „Bezlepkovú diétu som dodržiavala ako Otčenáš, chlieb sme si dávali posielať z pražského obchodného domu Kotva v balíkoch, kamarátky z Nemecka a Rakúska mi občas priniesli špeciálnu múku či iné, u nás nedostupné potraviny."
U Žemberovcov sa varilo na dvakrát, iné Ľubošovi, iné ostatným. „Naučila som sa také recepty, ktoré synovi neublížili. Aj palacinky som mu robila, haruľu, vedela som nebezpečné potraviny nahradiť. Ale aj on bol maximálne disciplinovaný, na návšteve nikdy nezjedol nič bez toho, aby sa neopýtal, čo jedlo obsahuje. Nemal ešte ani šesť, a presne vedel, čo mu môže poškodiť."
„Ale bola to úplná finančná katastrofa. Bezlepkové potraviny sa síce začali postupne objavovať, ale boli aj riadne drahé. Bochník chleba stál 70 korún, kilo múky 150 korún, čokoládka 50 korún," spomína Ľubošova mama. A po čom Ľuboš ako dieťa najviac túžil? Po pizze a langošoch. Dnes sa mladík cíti dobre. (or)
