mali venovať zvýšenú pozornosť týmto prejavom. Môžu signalizovať, že vaše dieťa trpí tzv. ADHD syndrómom.
Odborníci tento klinický syndróm označujú skratkou ADHD (z anglického Attention Deficit Hyperactive Disorder), zvykne sa označovať aj ako porucha správania sa alebo hyperkinetický syndróm. Charakterizuje ho porucha schopnosti koncentrácie a pozornosti, pre takéto dieťa je typická nadmerná aktivita, kolísanie nálady alebo porucha kontroly impulzov. ADHD je neurovývojovou poruchou, má teda biologický pôvod v odlišnom vývoji a funkcii mozgu. Odborníci vysvetľujú, že u takýchto detí je narušený metabolizmus dopamínu a noradrenalínu - látok, ktoré sú zodpovedné za prenos vzruchov medzi nervovými bunkami.
Trstenicou, zákazmi a inými trestami nič nevyriešite, treba sa zamerať na aktívnu spoluprácu s odborníkom, aby vám pomohol spoľahlivo odsledovať dieťa a jeho vývoj.
Na základe pozorného sledovania je potom možné správne určiť diagnózu. Hyperkinetický syndróm patrí k najčastejším psychiatrickým poruchám v detstve a ide o ťažko diagnostikovateľnú poruchu. Až z 80 percent sa na jej vzniku podieľajú genetické faktory. Odborníci uvádzajú, že v istej miere hrajú rolu aj iné príčiny ako napríklad vplyvy fajčenia, konzumácia alkoholu počas tehotenstva a pod.
Na vine nie je zlá výchova
Táto porucha sa prejavuje najmä u detí, ale nezriedka pretrváva aj v dospelosti. Diagnózu však nie je možné stanoviť pred tretím rokom dieťaťa, obvykle sa diagnostikuje medzi 6. - 9. rokom veku, v tomto období sú totiž na dieťa kladené zvýšené nároky, keďže sa začleňuje do kolektívu v materskej a základnej škole.
Hyperkinetický syndróm prináša, samozrejme, množstvo problémov nielen samotnému dieťaťu, ale v zložitej situácii sa ocitajú aj samotní rodičia. Okrem vlastných problémov, ako zvládať takéto dieťa, čo je nesmierne náročné, sa nezriedka stretávajú s nepochopením okolia, často zo strany učiteľov, ale aj vlastných rodinných príslušníkov, ktorí problémy s takýmto dieťaťom zvyknú často pripisovať zlej výchove. Malé deti do troch rokov so syndrómom ADHD majú napríklad aj problémy s motorikou a kvôli hyperaktivite či nepozornosti je u nich prítomné aj oveľa väčšie riziko úrazu. Vyžadujú si neustály dohľad a kontrolu rodiča, čo je veľmi vyčerpávajúce.
Deti s ADHD syndrómom majú problémy s udržaním pozornosti, s koncentráciou, často vyrušujú a sú nepokojné.
Podľa toho, ktoré z príznakov prevažujú, odlišujeme viacero typov ADHD. Môže napríklad prevažovať hyperaktivita - také deti sú plné nepokoja, neustále sa hrajú s rôznymi predmetmi alebo vlastnými rukami, sú neposedné, robí im napríklad problém čakať v rade, na otázku odpovedajú skôr, než ju pýtajúci sa dokončí a pod. U iných detí môže zasa prevládať problém s udržaním pozornosti, je pre ne veľmi ťažké sústrediť sa na dlhší čas.
Veľakrát si napríklad nedokážu vypočuť inštrukcie a pokyny učiteľa až do konca, z čoho potom vyplývajú aj chybné riešenia úloh, majú problémy zadeliť si činnosti, nezriedka strácajú rôzne predmety, unikajú im detaily a pri práci sa ľahko rozptýlia. U iných detí môže ísť o kombinovaný typ ADHD, keď sa jednotlivé príznaky prelínajú a združujú.
Veľké bremeno pre dieťa i rodinu
Vážnejšie problémy sa začínajú, keď dieťa príde do školy, kde sa od neho očakáva aj veľká miera prispôsobivosti. Má problémy skoncentrovať sa na učenie, nedokáže v škole potichu sedieť - nezriedka sa zvykne prechádzať po triede aj počas vyučovania, a tak vyrušuje učiteľa i spolužiakov. U dieťaťa s ADHD sa možno stretnúť aj s prejavmi agresivity a emocionálnou nestabilitou, impulzívne konanie mu sťažuje aj sociálne kontakty. Ak sú takéto deti ponechané bez odborného prístupu a pomoci, môže časom dochádzať k ich odčleneniu od kolektívu, začnú sa uzatvárať samy do seba, pridružujú sa pocity menejcennosti umocňovanej aj zlými výsledkami v škole.
Mladí ľudia so syndrómom ADHD sa neraz izolujú od spoločnosti - je to forma úniku pred rizikovými situáciami, a ich častým „spoločníkom" je úzkosť a depresia, výnimkou nie je ani náchylnosť k užívaniu alkoholu a drog.
Deti a mladí, postihnutí týmto syndrómom, trpia kvôli tejto svojej „odlišnosti", potrebujú však podporu a odbornú pomoc. Nezriedka majú predpoklady k tvorivosti a v oblasti, ktorá ich nadchne a zaujme, dokážu byť aj mimoriadne úspešní. Je dôležité a potrebné, aby sa dieťa s ADHD liečilo a eliminovali sa tak negatívne dopady na jeho výkony v škole, vzťahy v rodine i v škole - skrátka na celý jeho život.
Nie všetky deti z ADHD „vyrastú"
ADHD je nielen výchovný a školský problém, ale aj zdravotný. Práve preto je veľmi potrebná spolupráca rodiča s odborníkom tak pri určení správnej diagnózy, ako aj vhodnej liečby a prístupu k takémuto dieťaťu. Dôležité je vedieť, že s pribúdajúcimi rokmi nemusí každé dieťa z ADHD syndrómu „vyrásť", tento problém ho tak sprevádza aj v dospelosti.
Aj preto je veľmi dôležité včasné diagnostikovanie, odborný prístup a pomoc nielen zo strany učiteľov v škole, ale aj rodinných príslušníkov. Pochopenie celej škály príznakov a ich súčinnosti vedie aj k pochopeniu a akceptovaniu vhodnej liečby pre takéto dieťa. Terapia môže byť pyschoterapeutická alebo režimová. Okrem toho môže psychiater využiť aj farmakologickú liečbu, ktorá pomáha dieťaťu zmierňovať nedostatok pozornosti alebo hyperaktivitu, čím mu dopomôže k stabilnejším výkonom, a tak následne aj k lepšiemu sebavedomiu a skvalitneniu vzťahov v škole i rodine.
V prípade, že má vaše dieťa podobné ťažkosti, odporúča sa navštíviť aspoň dvoch nezávislých odborníkov a rozhodne netreba podceňovať varovné signály, ktoré sa môžu objavovať už v útlom detstve. Syndróm ADHD sa dokonca až v 60 percentách prípadov spája so špecifickými poruchami učenia ako sú dislexia, disgrafia či diskalkúlia. Včasné rozpoznanie príznakov, stanovenie a započatie adekvátnej liečby môže skvalitniť život nielen samotnému dieťaťu, ale aj jeho blízkym.
