Parkinsonovou choroba, ktorú popisujú už staré lekárske dokumenty z obdobia 5000 rokov pred naším letopočtom, trpí asi 13.000 Slovákov.
BRATISLAVA. Ako priblížil neurológ Peter Valkovič, liečba tohto ochorenia je v súčasnosti veľmi rôznorodá a efektívna. Parkinsonovu chorobu súčasná medicína zatiaľ liečiť nevie, lekári však vedia ovplyvniť jej priebeh a zlepšiť tak kvalitu života pacientov. Vďaka úspechom medicíny sa tak ľudia na rozdiel od minulosti dožívajú rovnakého priemerného veku ako zvyšok populácie.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
"Moderným trendom je začať čím skôr, čo zabezpečí dlhodobo nezávislosť pacienta." Podľa Valkoviča je pre pacientov k dispozícii medikamentózna liečba, ale aj chirurgický zákrok, dôraz sa tiež kladie na fyzioterapiu. Chirurgický zákrok, kedy sa do tela pacienta zavedie stimulátor, u nás podstúpili zatiaľ desiatky ľudí. Ako poznamenala jedna z pacientok, ktorá operáciu podstúpila, po rokoch sa tak môže opäť otočiť v posteli, zmiernili sa tiež príznaky ako tras či stuhnutosť svalov.
Pri liečbe tohto neurologického ochorenia sa využívajú najmä dva typy liekov, a to levodopa, ktorú lekári označujú ako zlatý štandard v liečbe, a agonisty dopamínových receptorov. Levodopa prechádza do mozgu, kde sa mení na dopamín, ktorého nedostatok chorobu spôsobuje. Agonisty zase funkciu dopamínu simulujú. Využívanie týchto liečiv sa v súčasnosti dostáva do popredia, keďže v mozgu pôsobia prirodzenejšie a netreba ich užívať tak často ako levodopu. Vďaka liekovej politike sú v SR dostupné takmer všetky moderné antiparkinsoniká," zdôraznil Valkovič.
Parkinsonovu chorobu spôsobuje nedostatok látky dopamín v mozgu, ktorá prenáša vzruchy medzi nervovými bunkami ovládajúcimi poloautomatické pohyby tela. Medzi najznámejšie príznaky ochorenia patrí nekontrolovateľný tras, problémom však môžu byť aj poruchy chôdze, reči alebo rovnováhy. Podľa neurológa Jána Benetina sa tiež u mnohých pacientov vyskytujú poruchy psychiky ako napríklad strach, depresie či demencia. Upozornil, že motorické ťažkosti môžu ovplyvniť kvalitu života asi o 20 percent, ale depresia až o 60 percent.
Prvý komplexný opis ochorenia urobil anglický lekár James Parkinson, ktorý sa narodil 11. apríla 1755. Práve tento deň je od roku 1997 Svetovým dňom Parkinsonovej choroby. Toto ochorenie postihuje častejšie mužov ako ženy a medzi slávne osobnosti, ktoré choroba postihla, patrí napríklad pápež Ján Pavol II., boxer Muhammad Ali či známy americký herec Michael J. Fox.
Pacienti s touto diagnózou založili u nás Spoločnosť Parkinson Slovensko, ktorá má v súčasnosti päť regionálnych klubov, a to v Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Zvolene, Bratislave a Bánove. V niektorých kluboch sú zabezpečené aj rehabilitačné cvičenia, možno tu tiež nájsť pomoc odborníkov či porozumenie rovnako chorých ľudí. Členovia spolku pri príležitosti Svetového dňa Parkinsonovej choroby zorganizujú 10. apríla výstup na Pustý hrad.