aj v 21. storočí zdrojom predsudkov. Ľudia o ňom stále nemajú dostatok informácií.
Autizmom trpí na celom svete asi 67 miliónov ľudí. „Zavítať" môže do ktorejkoľvek rodiny a jeho výskyt má vo svete stúpajúcu tendenciu. Toto ochorenie výrazne zasahuje nielen do života pacienta, ale aj jeho rodiny - autistické dieťa si okrem iného vyžaduje neustálu a zvýšenú pozornosť a dohľad rodiča, starostlivosť o takéto dieťa je z mnohých hľadísk veľmi náročná.
Autizmus patrí k najzávažnejším vývojovým poruchám a ide o celoživotné postihnutie, ktoré doteraz lekári nedokážu vyliečiť. Ide o tzv. pervazívnu vývinovú poruchu - takú, ktorá prestupuje celou osobnosťou dieťaťa. Ak sa včas diagnostikuje, je možné následky ochorenia zmierniť. Chlapcov postihuje až 4-krát častejšie ako dievčatá a obvykle sa autizmus prejaví do troch rokov veku. Veľa detí stále nie je diagnostikovaných a mnohým určia diagnózu neskoro. Na tento fakt poukazuje aj psychiater MUDr. Ján Šuba, primár Kliniky detskej psychiatrie DFNsP v Bratislave, keď hovorí: „Keďže prvé tri roky života zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v mentálnom vývoji človeka, práve včasné odhalenie postihnutia u detí je kľúčom k zmierneniu jeho následkov." Práve preto je dôležité, aby sa o ochorení, jeho prejavoch a priebehu dozvedeli ľudia čo najviac, práve najbližšie okolie môže najskôr vybadať aj varovné signály a zabezpečiť tak skorú diagnostiku dieťaťa.
V povedomí verejnosti stále panuje mnoho mýtov a predsudkov, spájajúcich sa nielen s autizmom, ale aj s duševnými ochoreniami.
„Mnohí ľudia považujú autistov často za agresívnych, neposlušných a nevzdelávateľných, v dôsledku čoho sú spoločensky izolovaní. Správny prístup a odborná starostlivosť by pritom mohli pomôcť vtiahnuť ich späť do normálneho života," hovorí Mária Štubňová, predsedníčka predstavenstva Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom (SPOSA), ktorá je zároveň aj matkou autistického dieťaťa.
Život vo vlastnom svete
Pre toto ochorenie je charakteristické uzatváranie sa postihnutého do vlastného sveta, vlastných predstáv a myšlienok. Porucha výrazne sťažuje komunikáciu a sociálnu interakciu dieťaťa s okolitým svetom. Autizmus je pravdepodobne vrodenou poruchou, ku ktorej dochádza počas vnútromaternicového vývinu. Pacienti s najťažšou formou postihnutia potrebujú neustálu opateru, nie sú vôbec schopní samostatného života. Dostatočná informovanosť je základný predpoklad správneho a aj konštruktívneho prístupu, nik si nemôže byť istý, že sa postihnutie nemôže vyskytnúť aj v jeho najbližšom okolí.
Deti postihnuté autizmom potrebujú zvlášť citlivý prístup. Vhodné liečebno-pedagogické opatrenia a podporná terapia môžu priniesť zlepšenie symptómov. Dostatok znalostí o tomto ochorení pomáha aj búrať predsudky, rodina takto postihnutých detí sa často stretáva s nepochopením a až krutými reakciami okolia. Navyše starostlivosť o autistické dieťa je aj finančne náročná a kladie vysoké nároky najmä na psychiku rodičov, ktorí sa často, okrem iného, musia vzdať mnohého zo svojho osobného života a prispôsobiť sa stereotypnému dennému režimu autistického dieťaťa.
Takto postihnuté deti majú často veľmi dobre vyvinutý intelekt, avšak problémom je, že nadobudnuté vedomosti dokážu v praktickom živote zužitkovať iba v obmedzenej miere alebo veľmi ojedinele.
Ako sa ochorenie prejavuje
Škála príznakov, ktorými sa autizmus prejavuje, je veľmi široká a u každého pacienta je ich výskyt natoľko individuálny, že nenájdete dvoch pacientov s identickými príznakmi. Najčastejšie sa objavujúce prejavy, ktoré signalizujú autizmus:
oneskorený rečový vývin, absencia hovorovej reči, dieťa nevie vyjadriť svoje myšlienky a pocity a často ani nereaguje na to, ak sa s ním niekto rozpráva a má problém slovne vyjadriť svoje požiadavky,
dieťa rutinne vykonáva určité činnosti a výrazne lipne na stereotype, odmieta akúkoľvek zmenu, ktorá by jeho stereotyp narušila,
takisto lipne na určitých predmetoch - často nosí neustále so sebou nejakú hračku alebo predmet - napríklad knihu a pod.,
mechanické, bezmyšlienkovité opakovanie slov alebo slovných spojení počas dlhšieho času,
autistické dieťa takmer vôbec neprejavuje emócie a bráni sa fyzickému kontaktu (objatiu a pod.), niekedy s výnimkou blízkych rodinných príslušníkov,
často opakuje určité pohyby, napríklad mávanie rukami alebo kývanie sa na mieste zo strany na stranu dlhý čas,
dieťa je samotárske, uzavreté vo vlastnom svete, nevyhľadáva kontakt s rovesníkmi, hrá sa osamote,
nezriedka reaguje precitlivene na určité zvuky a pod.,
môže mať aj záchvaty agresivity, môže byť hyperaktívne a často nereaguje adekvátne na konkrétne situácie, niekedy môže u takéhoto dieťaťa dochádzať aj k sebapoškodzovaniu,
autistické dieťa neudržiava očný kontakt, je nielen ťažké očný kontakt s takýmto dieťaťom nadviazať, ale aj udržať.
Ak u dieťaťa objavíte niektorý z nasledujúcich varovných signálov, mali by ste okamžite navštíviť odborníka. Čím skôr sa ochorenie diagnostikuje, tým viac je možné urobiť pre zmiernenie jeho následkov.
Varovné signály:
ak u dieťaťa nepozorujete žiadne prvotné rečové prejavy - bľabotanie, do 12 mesiacov veku,
ak sa u neho neobjavia žiadne gestá (napríklad ukazovanie prstom, kývanie rukou pri rozlúčke a pod.) takisto do veku 12 mesiacov,
ak do veku 16 mesiacov nehovorí žiadne izolované slová,
ak do veku 24 mesiacov nepoužíva žiadne spontánne dvojslovné spojenia,
ak vybadáte stratu akýchkoľvek jazykových alebo sociálnych zručností v ktoromkoľvek veku.
MUDr. Ján Šuba uviedol, že u nás sa autizmus diagnostikuje asi tri desaťročia. Za posledných 20 rokov môžeme konštatovať napríklad aj zlepšenie stavu školstva pre deti s touto poruchou. Veľmi dôležitá je koncepcia integrácie takýchto detí neskôr v dospelosti do spoločnosti, do života vôbec. Unikátny koncept integrácie vytvorili napríklad v Nórsku, kde má každá obec povinnosť postarať sa o svojho (akokoľvek) postihnutého občana, samozrejmosťou je napríklad špeciálny pracovník, vyškolený v rôznych smeroch, ktorý dokáže poskytnúť odbornú pomoc takto postihnutému človeku v rôznych oblastiach života. Svoje miesto majú aj zariadenia chráneného bývania či chránených pracovísk.
U nás sa takisto buduje systém starostlivosti o osoby postihnuté autizmom, od roku 1997 do roku 2000 vzniklo na Slovensku 15 špeciálnych tried ako reakcia na potreby terénu. Najprv bolo potrebné zmapovať výskyt detí s autizmom v jednotlivých regiónoch Slovenska. Okrem toho na Slovensku pôsobí dobrovoľné združenie občanov - rodičov SPOSA, ktoré zastupuje záujmy detí, mládeže a dospelých postihnutých autizmom. V súčasnosti má SPOSA 17 centier, a usiluje sa verejnosť upozorňovať na problémy autizmu a presadzovať riešenie problémov tejto izolovanej skupiny ľudí.
Už sme spomínali, že veľmi dôležitá je včasná diagnostika, do troch rokov veku sa obvykle dá aj najviac „zachrániť". Aj preto je dôležitá osveta a informovanosť, autizmus si totiž nevyberá a môže sa vyskytnúť naozaj v ktorejkoľvek rodine a práve rodič je často zároveň aj najbližším terapeutom takto postihnutého dieťaťa. Výrazným problémom je aj nedostatočná psycho-sociálna podpora matiek s autistickým dieťaťom. Opatera a vytvorenie vhodných sociálnych podmienok pre rodinu s autistom je aj finančne a materiálne veľmi náročná záležitosť.
Od roku 2007 si 2. apríla na celom svete pripomíname Svetový deň povedomia o autizme. Po tuberkulóze a AIDS sa autizmus stal tretím ochorením, ktorému OSN venovala svetový deň.
