Dostatok pohybu pritom vplýva nielen na fyzickú, ale aj psychickú pohodu. Výsledky odborných štúdií poukazujú na fakt, že u pacientov s ischemickou chorobou srdca pohyb výrazne znižuje riziko záchvatov, hospitalizácií i množstvo užívaných liekov. Pohyb je jednoducho ozdravným elixírom pre srdce a kardiovaskulárny systém. Nie je to tak dávno, čo sme sa mohli stretnúť s predsudkom, že pre starších ľudí, a najmä tých, čo prekonali infarkt alebo majú iné kardiovaskulárne ochorenia, nie je fyzická záťaž bezpečná. Opak je však pravda, vhodná fyzická aktivita je aj pre takýchto ľudí nesmierne užitočná tak z fyzického hľadiska, ako aj z hľadiska psychologického a sociálneho.
Na pohyb sme predurčení
Hýbeme sa čoraz menej, a pritom pohyb je človeku vlastnou, až geneticky danou aktivitou a pravidelné cvičenie pomáha posilňovať a trénovať srdce, cievy a pľúca, čím sa zefektívňuje ich činnosť. Samozrejme, ideálne je, ak si pohyb dožičíte pravidelne aspoň tri - päť ráz do týždňa a už po relatívne krátkom čase môžete pozorovať výsledky. Zníži sa vám srdcová frekvencia (počet sťahov srdca za minútu), spotreba kyslíka pre srdce, klesá krvný tlak a u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa znižuje aj výskyt angióznych bolestí.
Ideálna pokojová srdcová frekvencia je okolo 50 - 60 úderov za minútu. Ak sa dokážete zdisciplinovať, pretože nájsť si čas na cvičenie je v drvivej väčšine prípadov otázka osobnej disciplíny a prehodnotenia priorít, tak pravidelné cvičenie bude mať pozitívny dopad na mnohé aspekty vášho zdravia. Priaznivo pôsobí napríklad na cievny systém a cirkuláciu krvi. „V svaloch sa otvárajú „nepoužívané" kapiláry, a dokonca sa aj vytvárajú nové. Svalom sa tak dostáva viacej kyslíka a viac živín. Svaly sú lepšie zásobované látkami potrebnými pre ich funkciu, môžu preto pracovať lepšie a ekonomickejšie. Pravidelný pohyb zároveň zlepšuje „šikovnosť" buniek získavať kyslík z krvi. Pohyb spôsobuje, že krv je redšia, má teda menšiu tendenciu k zrážaniu a tvorbe krvných zrazenín. Pravidelné cvičenie zvyšuje aj kapacitu pľúc, a tie sú schopné dostať do nášho tela viac potrebného kyslíka a vydávať von oxid uhličitý," uvádza sa v populárno-náučnej publikácii Na srdci záleží.
Poraďte sa najprv s lekárom
Ľudia v strednom veku, s výskytom kardiovaskulárnych ochorení v rodine, i pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktorí doteraz necvičili a odhodlali sa s pravidelným cvičením začať, by sa o vhodnom druhu pohybu mali najprv poradiť so svojím lekárom. Mal by vám odporučiť základné záťažové vyšetrenia - bicyklovú ergometriu alebo echokardiografické vyšetrenie, pri ktorom sa zhodnotí funkcia ľavej srdcovej komory. V rehabilitácii kardiologických pacientov je najvhodnejšou formou pohybu aeróbny tréning, charakteristický tým, že je dynamickým cvičením s ľahšou záťažou a má dlhšie trvanie. Veľmi dôležitá je pravidelnosť a každé jednotlivé cvičenie by malo trvať aspoň 30 minút, nezabúdajte však na zahrievaciu fázu a po cvičení je dôležité sa uvoľniť a vydýchať, radia odborníci.
„K dosiahnutiu želaného efektu je potrebné cvičenie 3 až 4-krát týždenne. Pokiaľ ide o intenzitu, cvičenie by malo dosahovať 60 až 70 percent individuálnej hraničnej hodnoty (stanovenej napr. záťažovým vyšetrením). Treba preto zdôrazniť, že pravidelnosť je dôležitejšia ako intenzita cvičenia," uvádza sa v spomínanej publikácii.
Vyberte si vhodný druh
Za jeden z najvhodnejších druhov pohybu sa považuje „obyčajná" chôdza - je to človeku najprirodzenejší pohyb. A tak prechádzky či turistika môžu byť vhodným spôsobom cvičenia práve pre ľudí s kardiovaskulárnymi problémami. V súčasnosti je stále viac populárny tzv. nordic walking - severská chôdza, pri ktorej sa využívajú špeciálne palice, vďaka ktorým sa aktivizuje veľké množstvo svalových skupín. Príjemným a užitočným spôsobom, ako si dopriať pravidelnú dávku zdravého pohybu, je aj plávanie, bicyklovanie, posilňovanie s ľahkou záťažou alebo nie veľmi náročná fyzická práca.
Pri cvičení by ste si mali dávať pozor na príliš vysokú intenzitu - zvlášť ak ste pacient s kardiovaskulárnym ochorením. Odborníci v knižke Na srdci záleží upozorňujú, že pri príliš veľkej záťaži dochádza k zmene metabolizmu na anaeróbny a v krvi stúpa hladina kyseliny mliečnej. Nie je pre vás vhodné ani cvičenie na priamom slnku pri vysokých teplotách a dôležité je aj pravidelné dopĺňanie tekutín. Oddychová fáza pri vytrvalostnom tréningu nesmie mať nižšiu intenzitu ako 30 percent maximálneho výkonu.
Fyzická aktivita má jednoznačne pozitívny vplyv na fyzické i duševné zdravie človeka a pomáha predchádzať rôznym civilizačným ochoreniam. Okrem iného vďaka pohybu dochádza aj k vylučovaniu látok, ktoré pomáhajú odbúravať stres a cvičením možno zlepšovať napríklad aj tzv. inzulínovú rezistenciu, ktorá je jednou z príčin vzniku cukrovky. Pohybom možno pomáhať aj znižovaniu hladiny LDL cholesterolu a zvyšovaniu hladiny „dobrého" HDL cholesterolu v krvi a vhodný pohyb takisto prispieva k spaľovaniu tuku a zlepšovaniu metabolizmu kostnej hmoty, čím možno predchádzať alebo zamedzovať rozvoj osteoporózy.
