BRATISLAVA. "Celosvetovo sa zistil trend úbytku pohybovej aktivity u celej populácie vrátane detí.
Nedostatok pohybu prispieva k rozvoju chronických neprenosných ochorení, na ktoré bohužiaľ trpí a zomiera väčšina ľudí vo vyspelých štátoch," konštatovala dnes riaditeľka kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku Darina Sedláková.
Aj preto WHO od roku 2002 zaradila do svojho kalendára Svetový deň Pohybom ku zdraviu, ktorý upozorňuje na potrebu pravidelného pohybu. Ten si verejnosť pripomenie 10. mája. Denne by sme sa mali zmysluplnej fyzickej aktivite venovať aspoň 30 minút.
Ako objasnila Sedláková, nedostatok pohybu patrí spolu s nezdravou výživou, fajčením a nadmerným pitím alkoholu medzi významné rizikové faktory vzniku kardiovaskulárnych, onkologických, metabolických a respiračných ochorení. Práve nedostatok pohybu, nezdravá výživa a tabak sa ročne podpíšu pod polovicu úmrtí vo svete. Samotná fyzická pasivita si vyžiada asi dva milióny životov.
Sedláková v tejto súvislosti poukázala, že pohyb jednoznačne prispieva k zlepšovaniu telesného a duševného zdravia. "Pri sedavom spôsobe života mozog, svaly a všetky orgány trpia nedostatkom kyslíka, čo má negatívny vplyv na mozgovú činnosť, pamäť a spracovanie informácií."
Odborníci upozorňujú, že nastolený trend v nedostatku pohybu sa presúva stále do nižších vekových skupín. Podľa Sedlákovej je to najmä dôsledok toho, že deti trávia viac času pri televízoroch, počítačoch alebo televízii, čo vedie k zanedbávaniu ich telesnej výchovy a fyzickej aktivity vo voľnom čase.
Predpokladá sa, že fyzická kondícia a zdravotný stav súčasných detí, sa bude v ich 35 rokoch, rovnať súčasnému stavu 50-ročných ľudí. Ako upozornila diabetologička Adriana Ilavská, za posledných 40 rokov sa zvýšil príjem energie o 23 percent, pričom pohybu je štyrikrát menej. Poukázala tiež, že pokiaľ mozog sa vývojom zväčšuje, podiel kostrového svalstva u ľudí naopak klesá.
Nedostatok pohybu spolu s nezdravou výživou, zapríčiňuje aj rast počtu obéznych ľudí vo svete. S výskytom obezity pritom stúpa aj počet prípadov cukrovky, ktorá skracuje život o deväť až 15 rokov. Podľa Ilavskej každé tretie dieťa narodené v treťom tisícročí ochorie na diabetes, pričom v súčasnosti je to každé 17. dieťa. Rodičia by si preto mali na svojich ratolestiach všímať príznaky ako časté močenie, nadmerný smäd, chudnutie, isté formy apatie, poruchy pozornosti a videnia.
