Bratislava 9. mája (TASR) - Duševné poruchy budú o dvadsať rokov pravdepodobne druhým najčastejším zdravotným problémom ľudstva. Z nich najfrekventovanejším ochorením je depresia. Podľa slov prezidenta Ligy za duševné zdravie Petra Breiera trpí vo svete na depresiu 121 miliónov ľudí. Každoročne prekoná depresívnu epizódu asi 5,8 percenta mužov a 9,5 percenta žien.
Z tohto údaju vyplýva, že u žien sa depresívne poruchy prejavujú častejšie. Najrizikovejšou skupinou sú ľudia v mladšom produktívnom veku od 18 do 44 rokov. Okolo 20 až 30 percent chorých ľudí nachádza východisko zo situácie v samovražde. Ročne takto ukončí život asi milión ľudí. Napriek tomu, že u 60 až 70 percent dokonaných samovrážd sa za nimi skrýva klinická depresia, liečených je len 16 percent.
Breier dnes na stretnutí s novinármi ďalej povedal, že Slovensko nemá v súčasnosti žiadnu štatistiku depresívnych porúch. Známe je však to, že v roku 2000 bolo hospitalizovaných kvôli duševnému ochoreniu viac ako 33 tisíc pacientov. Údaje za minulý rok ešte nie sú kompletné, no psychiatri predpokladajú, že počet pacientov bude vyšší. Viac svetla do situácie by mala priniesť aj pripravovaná štúdia o epidemiologických aspektoch depresie.
Pri vzniku depresívneho ochorenia sa za dôležité považujú genetické, biologické a tiež psychosociálne faktory. Tam sa zaraďuje napríklad strata zamestnania, úmrtie blízkeho človeka, či zlé životné podmienky. Aj keď depresia sa dá diagnostikovať a liečiť už na úrovni primárnej starostlivosti, veľké percento chorých lekára nevyhľadá. Na túto chorobu potom začnú nadväzovať ďalšie choroby a pokles produktivity práce, čo má negatívny dopad na ekonomiku krajiny.
*ad rč
