Čo pre vás znamená „miesto bydliska“?
V prvom rade je to starý dom s veľkou a romantickou záhradou na bratislavských „Hausbergloch“, kde som sa narodil. A okrem toho celý rad ďalších miest po celom Slovensku, kde som strávil veľa krásnych chvíľ: Slovenský raj, Tatry, Kvačianska dolina, Podšíp, Liptovský Peter i Ján, Veľká Fatra, Strážovské vrchy, Slovenské rudohorie, Malé Karpaty, drevené osady, senníky a salaše roztrúsené po horách, ale aj vinohradnícke mestečká na západnom Slovensku či historické obce v okolí Bratislavy. Stovky vrchov a dolín, tisícky zákutí. Každé rovnako milé a predsa iné. To je mozaika miest, ktoré spoluvytvárajú môj domov.
Čo si predstavujete pod pojmom životný štýl?
Chápem ho ako niečo, čo sa nachádza medzi tým, ako v skutočnosti žijem a tým, ako by som chcel žiť. Ak navyše chcete ovplyvniť svoje okolie, potom tretí vrchol tohto pomyselného životnoštýlového trojuholníka tvorí aj to, ako vnímajú váš životný štýl iní. Použijem ako konkrétny príklad auto: Realita je taká, že sa občas nechám odviezť. Ideál je život bez auta. Pôsobenie navonok je, že aktívne vystupujem proti neduhom spojeným s automobilizmom. Uvedomujem si, že životný štýl je veľmi dôležitý fenomén aj vo vzťahu k životnému prostrediu i ku kultúre v širokom zmysle slova, preto sa ho takto snažím pestovať a propagovať. Som vegetarián, nepoužívam kožušiny, separujem a recyklujem odpad, kúrim odpadovým drevom, chodím pešo, sadím stromy, brigádujem v prírodných rezerváciách, opravujem pamiatky, som filantrop a usilujem sa šíriť ochranársku osvetu. Uprednostňujem svetre pred oblekmi, preferujem bežky pred zjazdovkami, šetrím žiletky a holiace strojčeky.
Máte niekedy nutkanie zmeniť svoj spôsob života?
Od mladosti som túžil ísť robiť do Tatier na niektorú z vysokohorských chát. Okrem bežného romantického rojčenia v tom bol aj vplyv rodinnej tradície. Tento ideál sa mi podarilo aspoň čiastočne naplniť tým, že som trávil prázdniny a víkendy opravami dreveníc, zväčša na lazoch a kopaniciach ďaleko od civilizácie. Neskôr sa mi podarilo bývať v strede mesta - v jednom z najstarších domov na Františkánskom námestí. Pár rokov som prežil na sídliskách a potom som sa vrátil do rodného domu. Hnevá ma živelný stavebný boom v našej štvrti a s manželkou koketujeme s myšlienkou presťahovať sa do Liptova, zamestnať sa niekde v TANAP-e a umožniť deťom prežiť detstvo bližšie k prírode. Stále som však príliš viazaný na rodinný dom.
Ako prežívate sťahovanie, zmenu bydliska?
Dosiaľ som nebol nútený definitívne opustiť rodný dom, aj keď som niekoľko rokov býval mimo neho. Nemusel som teda nikdy sťahovať všetko, čo sa počas siedmich desaťročí jeho existencie v dome nazhromaždilo. Pravdu povediac, neviem si predstaviť, ako a kam by sa to dalo presťahovať. Dočasné sťahovania som znášal celkom dobre, už aj preto, lebo mi zväčša poskytli nové, nie celkom zaplnené priestory: na moje papiere, športovú výstroj a podobne.
Aké zariadenie v byte uprednostňujete?
Kupovať nový nábytok a najmä vyhadzovať starý sa nám zdá byť „neekologické“. A tak zväčša používame ten, ktorý sme zdedili, a občas niečo prikúpime alebo zimprovizujeme, zväčša kvôli deťom. Dalo by sa teda povedať, že uprednostňujeme balkón a záhradu, a čo sa týka „zariadenia“ - stromy a trávnik.
A čo váš vzťah k vysávaču a k žehleniu?
K vysávaču mám vcelku kladný vzťah. Jeho „šoférovaním“ kompenzujem komplexy z toho, že nevlastním vodičák, a teda vysávač je jediný vrčiaci mechanizmus s kolieskami, ktorému vládnem. Okrem toho získavam aj body pri hodnotení zásluh o domácnosť. Pri vysávaní dá obyčajne každý človeku pokoj a za hlukovou stenou sa dá celkom dobre meditovať. Navyše, keď sa vysaje, tak je to aspoň pár hodín vidno, na rozdiel od mnohých iných domácich prác. Žehlenie sa snažíme eliminovať na minimum. Kedysi som pomáhal pri žehlení plienok a možno sa k tomu vrátim pri vnúčatách. Upratovanie, najmä keď máte deti, je nekonečný príbeh a jedna z najnevďačnejších robôt, aké jestvujú.
Ako si zveľaďujete a spríjemňujete svoj príbytok?
Keďže bývame v staršom dome, kde podchvíľou niečo „odíde“, viac ako zveľaďovanie je u nás aktuálna údržba a „plátanie“. Stále snívam o veľkej knižnici, ktorá by tvorila steny mojej pracovne od podlahy až po povalu. Dosiaľ som sa však na to nezmohol. Fakt je, že súčasný stav veľmi kráse nášho obydlia neprospieva. Rád by som si do bytu umiestnil niektoré z bratových krásnych sôch, ale niet veľmi kam. Kvety ťažko znášajú našu častú neprítomnosť - najmä v lete. Bolo by sa im treba viac venovať. Možno, keď budem starší. Zdá sa, že s vekom človek skutočne stále viac prichádza na chuť záhradkárčeniu, pestovaniu kvetov, či len tak, relaxovaniu na balkóne. Apropos, vlani som konečne natrel zábradlie - tak predsa len niečo vo veci skrášlenia.
Čo robíte pre skrášlenie prostredia mimo vášho obydlia?
Pomáham rodine s prácami v záhrade, vysádzať a udržiavať stromy všade tam, kde je to len trochu možné. Spolu so susedmi raz začas brigádujeme na spoločných priestranstvách v našej štvrti. A čo je asi najdôležitejšie, angažujem sa v susedskej iniciatíve, ktorá sa snaží pripomienkovať všetky pripravované zásahy do našej štvrte a pôsobiť čo najúčinnejšie proti tomu, aby sa jej prírodné a kultúrne hodnoty nestrácali takým tempom, ako v uplynulých rokoch.
Do akej miery vnímate okolie, v ktorom sa váš dom nachádza?
Hranice exteriéru chápem veľmi široko. Okrem štvrte, v ktorej bývam, je to pre mňa minimálne celé bratislavské Staré mesto, lepšie povedané, celá tá časť Bratislavy, s ktorou kráčajúc z domu, cez Červený kríž a popod Slavín do práce alebo na prechádzkach s deťmi, opticky komunikujem.
Keby ste si mali kupovať byt alebo dom, vsadili by ste na kvalitu novostavby alebo na „ducha stariny“?
Jednoznačne na to druhé.
Nosíte papuče?
Papuče nosím nielen preto, že v byte nemávame príliš teplo. Ako pešiak totiž zoderiem aj tak dosť ponožiek.
(ea)
