BRATISLAVA.
Od svojho založenia v roku 1948 považovala pravé kiahne za najťažšiu chorobu, a tak v roku 1966 prijala program eradikácie varioly s cieľom vyhubiť ochorenie do roku 1974. Pre mnohé problémy sa tento cieľ podarilo dosiahnuť o tri roky neskoršie - v roku 1977. Slovenský lekár, epidemiológ Štefan Straka je jedným zo šiestich slovenských účastníkov tohto programu, ktorých zásluhy dnes ocenilo aj Ministerstvo zdravotníctva SR a Slovenská lekárska spoločnosť (SLS).
"Epidemiológov, ktorí reprezentovali Československú epidemiologickú školu a veľmi úspešne, sme ocenili pamätnými listami ministerstva zdravotníctva a pamätnými listami SLS," skonštatovala dnes pre TASR epidemiologička a predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková. Z rúk ministra zdravotníctva Richarda Rašiho si tak Straka ako jediný priamy účastník programu prebral diplom - Cenu ministra zdravotníctva "Za profesionalitu a ľudský prístup pri eradikácii varioly". Minister Raši odovzdal diplom in memoriam piatim rodinným príslušníkom už nežijúcich odborníkov.
Eradikáciu ochorenia, ktoré v mnohých prípadoch končilo smrťou alebo doživotným postihnutím vo forme slepoty, označila Krištúfková za historický čin. "Aj dnes sme v programe eradikácie ďalších ochorení, ale nedarí sa to dotiahnuť do konca najmä preto, že u nás ľudia nepociťujú riziko nákazy," dodala Krištúfková s tým, že to však stále pretrváva.
Podľa epidemiológa Straku mal program varioly podstatnú úlohu a bez neho by sa toto ochorenie nevyhubilo. Za výbornú označil nielen stratégiu programu, ktorá bola pružná a reagovala na zmeny, ale aj medzinárodnú spoluprácu a spoluprácu s krajinami, kde sa ochorenie vyskytovalo. Sám pôsobil v rámci programu na dvoch postoch. "V roku 1975 som bol v Indii na hraniciach s Bangladéšom a o dva roky neskôr v Somálsku, kde som pol roka na východe Afriky pracoval pri eradikácii posledných ohnísk z afrického kontinentu," skonštatoval pre TASR.
Lekári si podľa jeho slov získali dôveru, náklonnosť a priateľstvo domácich. "Čo bolo horšie, že tam, kde sme pracovali, boli vždy nejaké nepokoje a dokonca vojny. V Somálsku bola otvorená vojna s Etiópiou a to nás desilo. Nesmeli sme fotografovať, báli sme sa, že budeme napadnutí, pretože nad nami leteli lietadlá, ale našťastie nikdy neprišlo k incidentu, že by v rámci vojny boli napadnutí pracovníci SZO," spomína Straka.
Aj keď sa v tom čase podľa jeho slov v bývalom Československu o práci týchto epidemiológov veľa nevedelo, ohlas na prácu československých epidemiológov v rámci SZO bol vynikajúci. "Boli sme odmenení tzv. Radom rozštiepenej ihly a aj z krajín, kde sme pracovali, sme dostali ďakovné listy najvyšších politických organizácií," dodal Straka. Za najväčšie uznanie svojej práce považuje práve to, že bolo ochorenie vyhubené.
