
Kaktusy zvýraznia krásu starých hlinených nádob.
Všetky sukulenty, medzi ktoré zaraďujeme aj kaktusy, sa na rozdiel od väčšiny rastlín pestovaných v byte vyznačujú odolnosťou pred suchom a nedostatkom svetla. Vlahu si na horšie časy uchovávajú predovšetkým v dužinatom tkanive stoniek, listoch a v koreňoch. Azda preto majú popri veľkom objeme zväčša v guľovitom tvare pomerne malý povrch a tým minimalizujú odparovanie. Ďalším charakteristickým znakom sú areoly - vankúšikovité výrastky, z ktorých vyrastajú výhonky, ostne a kvety. Kaktusy rastúce v pralesoch s dostatkom vody zasa zápasia s nedostatkom svetla. Tieto majú zasa povrch čo najväčší, aby zachytili čo najviac svetla.
Krása tvarov aj kvetov
Kaktusy sú síce nenáročné na starostlivosť, pri jej nedostatku však vegetujú v oddychovom stave, nerastú a nekvitnú. Práve kvety mnohých druhov pestovaných v sezóne aj v našich záhradách sú dominantné, veľké a výrazné farbou aj tvarom. Ale napríklad Echinopsis odkvitne do 24 hodín. Iné, ako Parodia Herteri a Adenium Obesum, kvitnú od jari do jesene. Mnohé druhy majú šarlátovočervené (Aporophylium), karmínové (Mammilaria Hahniana), ružové (Hoja, Gymnocalicium Horstii) ale aj výrazné žlté kvety (Astrophytum Myriostigma, Faucaria Tuberculosa, Echinopsis Forty.Niner) či veľké skupiny (Senecio Stapeliiformis, Crassula Falcata) a strapce kvetov (Graptoveria Cebbi, Apporocactus Flagelliformis).
Výber a umiestnenie
Kaktusy vyberáme rovnomerne rastené, nevyblednuté, bez škvŕn, s nepoškodenými ostňami. Najlepšie je ich umiestniť priamo na okno, tzv. púštne kaktusy, ktorých je väčšina, začnú v tieni trpieť a deformovať sa. Na rôznosť ich tvarov, od guľovitých, cez stromovito rastúce, ťahavé, prevísajúce musíme pamätať pri ich aranžovaní. Aj pri umiestnení na jar do voľnej prírody ich dajme radšej do svahovitého terénu, ešte lepšie do vyvýšeného záhonu, nad chodník alebo podobne ako skalky aj do štrbín v stene (ale s pridaním kompostu).
Keďže rastú zväčša pomaly, sú ideálne na pestovanie v nádobách rozličných tvarov. Ovísajúce druhy pôsobia pekne aj zavesené v košíkoch na retiazkach. Viac menších druhov môžeme na tri roky dať aj spolu do širšej misky, potom im vymeníme zeminu a rozsadíme ich. V okne ich môžeme umiestniť aj do okenných debničiek.
Pestovanie
Na pestovanie využijeme lopatku na rozsádzanie alebo lyžičku, ak máme málo miesta, menší štetec na opeľovanie a väčší na čistenie medzi ostňami, v každom prípade rukavice. Sušičom na vlasy s nastavením na studený vzduch čistíme kaktusy od prachu a piesku. Lepiacou páskou vyberieme opatrne osteň z kože. Pri sadení dáme na spodok menšiu drenážnu vrstvu, kompost a ním aj prekryjeme sadenice. Kompost má byť ľahký, má udržiavať vlahu. Z kokosovej vlákniny, rašeliny, kôry a drsného piesku si vyrobíme kvalitnú zmes. Neskôr treba kompost doplniť asi centimeter od okraja nádoby.
Rozmnožovanie
Rozmnožovať môžeme kaktusy zo semena na igelitom zakrytej pôde pri teplote aspoň 19 stupňov v polotieni alebo rozsadením odrastených semenáčikov z materskej rastliny. Tiež môžeme vyskúšať zakorenenie odrezkov z listov či stoniek. Vytekaniu miazgy z rezu zabránime vlažnou vodou. Hľuzovité získame aj oddelením hľúz. Zručnejší môžu kaktusy aj vrúbľovať. Čistým nožom odrežeme kmienik a vrúbeľ iného druhu a rezné plochy pritlačíme k sebe. Vytlačíme vzduch krúžením a spojíme gumičkami. Po dvoch týždňoch získame nový druh.
Bežná starostlivosť
Po odkvitnutí je dobré kvety odštipnúť, aby bola rastlina zdravšia. Podobne odstránime všetky odumreté listy a stonky a poškodené časti. Sukulenty a listové kaktusy aj striháme, aby si udržali tvar a vytvárali výhonky. Pri presádzaní zrezávame aj poškodené a odumreté korene.
Kaktusy najčastejšie uhynú prepolievaním a odhnitím koreňov. V období rastu, na jar a v lete ich polejeme až po vyschnutí pôdy, v zime takmer vôbec. Ale aj počas zimného pokoja potrebujú dostatok svetla. Polievaním počas slnečného svitu spálime listy, najlepšie je skoro ráno alebo po západe slnka. Dobré je rastliny aj orosiť. Hnojíme tekutými alebo tuhými hnojivami (granule, tyčinky, tablety) približne dva razy do mesiaca vo vegetačnom období. Okrem rastlín chladného pásma, ktoré znesú aj teploty -15 stupňov (Sempervivum), ich chránime pred mrazom a ako ostatné rastliny aj pred prievanom. Vetranie je však dôležité, zamedzuje šírenie hniloby.
ĽUBOMÍR ŠIMNA