Mať chalupu na vidieku, chatu v turisticky atraktívnom prostredí či dokonca starobylú usadlosť, bolo donedávna na Slovensku túžbou mnohých rodín a dokonca vecou spoločenskej prestíže. Predstavy pomohla často uspokojiť aj záhradka s malou chatkou v záhradk
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Druhé bývanie pomôže zachovať charakter krajjiny, podobne ako mnohé domy v Jabloňovciach pod Štiavnickými vrchmi. FOTO – AUTOR
árskej osade. Voľného času bolo podstatne viac, možností ako ho tráviť v malom byte menej, pracovné vyťaženie dovoľovalo realizovať sa aj v „druhej zmene“ často aj počas týždňa.
Užívanie rekreačného objektu sa v minulom režime stalo takmer kultovou záležitosťou. Mnohé pozitíva tohto druhého bývania boli prístupnejšie ako dnes. Záhradkári plnili samozásobovaciu funkciu, rodinný rozpočet tým výrazne získal a práca na čerstvom vzduchu navyše prospieva zdraviu.
Aj zakladanie si okrasnej záhradky, skrášľovanie chaty a jej okolia či rekonštrukcia starších chalúp priniesli príjemnú fyzickú aktivitu a rozvoj zručností. Príťažlivé okolie poskytlo zasa možnosti športového vyžitia, turistiky, lyžovania, vodných športov, rybárčenia a iných príjemných možností trávenia času počas dovoleniek a víkendov.
Voľného času je málo
Situácia sa však v poslednom desaťročí zmenila a mení sa aj postoj k rekreačným chalupám, hoci pomalšie. Zamestnaným rapídne ubudlo voľného času, nezamestnaným prostriedkov, výrazne zdraželi pohonné hmoty, cestovné, a tak sú aj veľkolepé usadlosti často prázdne.
Konkurenciu prinieslo aj čoraz väčšie množstvo možností ponúkaných cestovnými kanceláriami, pri ktorých človek nie je viazaný na jedno miesto. Zaplatenie lyžovačky či letného pobytu v domácich podmienkach je aj vo viacročnom horizonte lacnejšie ako udržiavať chatu, chalupu, zabezpečiť ju proti poškodeniu a vlámaniu, nevraviac o nadobúdacej hodnote. V tomto sa približujeme obyvateľom vyspelejších krajín, kde chatárčenie a chalupárenie nebolo také rozšírené, tamojší dovolenkári si častejšie zaplatia pobyt či chatu prenajmú.
Udržaniu alternatívneho života s druhým bývaním u nás pomáha tradícia. V mnohých oblastiach trvá od medzivojnového a povojnového obdobia, najvýraznejší boom však nastal od šesťdesiatych rokov. Množstvo rekreačných objektov sa aj u nás začalo prenajímať a mnohé trvalo obývané rodinné domy na vidieku sa tiež zmenili na chalupy.
Najmä keď objekt zdedíme, snažíme sa ho využívať a starať sa oň. Väzby na rodičov sú silné a v optimálnych podmienkach proti nim neobstoja ani argumenty o nevýhodnosti. Pokojné prírodné prostredie, dostupnosť, spojenie aj hromadnými prostriedkami a solídnosť miestnych obyvateľov tvoria aj v súčasnosti z rekreačných objektov príťažlivý cieľ.
Hodnotu určuje možnosť využitia
Na rozdiel od nehnuteľností určených na trvalé bývanie, ktorých cenu najviac ovplyvňuje dostupnosť pracovných príležitostí, rekreačné objekty získavajú hodnotu atraktívnosťou prírody, možnosťami športového a kultúrneho vyžitia a pri predpokladanom využívaní viac ráz ročne aj dostupnosťou. Pre využívanie cez víkendy býva limitujúcou časovou hranicou hodina jazdy autom.
Inými faktormi pre alebo proti sú technický stav objektu, miera stavebných úprav potrebných na dosiahnutie štandardu a napokon aj perspektíva ďalšej existencie rekreačného objektu a legislatívne možnosti stavebných úprav. Najťažšiu situáciu budú mať čoraz častejšie nadobúdatelia historicky cenných stavieb, ktoré sú pamiatkovo chránené ako objekty alebo ako súčasť pamiatkovo cháneného sídla či krajinnej oblasti. To všetko môže naše zámery skomplikovať až znemožniť. Opatrnosť musí predchádzať nadšeniu.