Aby nás organizmus správne fungoval a mohli sme sa tešiť dobrému zdraviu, potrebujeme množstvo prospešných látok. Nie všetky si však telo dokáže vytvoriť samo. Také látky mu potom musíme dodávať napríklad prostredníctvom potravy. Ľudský organizmus je zložitý mechanizmus a nedostatok potrebných látok sa prejaví na jeho kondícii a výkonnosti.
K látkam, ktoré sú bezpodmienečne dôležité a potrebné pre optimálne fungovanie tela patria aj omega-3 mastné kyseliny. Ich najvýznamnejšími zložkami sú kyseliny DHA (dokozahexaénová) a EPA (eikozapentaénová).
Ak máme nedostatok omega-3 mastných kyselín, môže sa to prejaviť v rôznych oblastiach, napríklad aj na pomalšej činnosti mozgu. Omega-3 mastné kyseliny (najmä DHA, ktorá podporuje aj psychickú rovnováhu a má veľký význam pre správnu funkciu mozgu) sa totiž podieľajú aj na tvorbe jemných neuronálnych synáps v mozgu. Kyselina EPA okrem iného chráni aj pred škodlivými účinkami stresu a reguluje tiež negatívne vplyvy priveľkého množstva omega-6 mastných kyselín.
Regulujú aj cholesterol
Nedostatok omega-3 mastných kyselín sa môže prejaviť napríklad zhoršeným hojením rán, ťažkosťami s trávením, stratou energie, zníženou činnosťou imunitného systému, zvýšeným tlakom krvi a vysokou hladinou triacylglycerolov, poruchami sústredenia, nekvalitným spánkom či zhoršenou kvalitou kože a vlasov.
Ak teda neprijímame dostatok spomínaných kyselín, telo ich začne nahrádzať tukmi, ktoré má k dispozícii - napríklad nebezpečnými tukmi zo stravy (cholesterol). Ak je deficit omega-3 mastných kyselín dlhotrvajúci, môže to spôsobiť závažné zdravotné ťažkosti - napríklad defekt spomínaných nervových dráh. Nedostatok omega-3 mastných kyselín má nepriaznivý dopad aj na prácu srdcovo-cievneho systému a zvyšuje riziko porúch srdcového rytmu a infarktu. Nebezpečné tuky zo stravy totiž spôsobujú zanášanie ciev tukom a podporujú vytváranie aterosklerotických plátov a trombov. Optimálna hladina cholesterolu v krvi je do 5,0 mmol/l. Alarmujúce je, že až 40 % Slovákov má túto hladinu vyššiu. Omega 3-mastné kyseliny pomáhajú regulovať aj pomer LDL a HDL cholesterolu, čím prispievajú k zdravému fungovaniu srdcovo-cievneho systému.
Kde ich nájdeme?
Odporúčaná denná dávka omega-3 mastných kyselín, ktorú by sme mali prijať, je pre dospelú ženu asi 1,1 g a pre muža 1,6 g. Pre lepšiu predstavu - každý týždeň by sme mali zjesť aspoň 500 g morských rýb. V prípade, že máte ťažkosti kardiovaskulárneho charakteru, treba denný príjem omega-3 mastných kyselín zvýšiť na 2 g denne.
Ako sme už uviedli, tieto mastné kyseliny sa prirodzene vyskytujú najmä v mastných morských rybách, aj preto je mediteránska strava nielen chutná, ale aj taká zdraviu prospešná. Mastné morské ryby navyše obsahujú aj dostatok rôznych vitamínov (A, D) a minerálov (fosfor, zinok, jód, fluór). Ak máte z určitých dôvodov s konzumáciou rýb problém, môžete omega-3 mastné kyseliny prijímať aj vo forme výživových doplnkov.
Strava, ktorú obvykle konzumujeme, neobsahuje optimálny pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín, ktoré sú pre naše zdravie takisto nevyhnutné a ktoré nájdeme najmä v rastlinných olejoch (olivový, repkový), orechoch alebo semenách. Omega-6 mastných kyselín vraj podľa výsledkov výskumov prijímame až 20-krát viac. Pre rovnováhu organizmu by sme mali prijímať omega-3 a omega-6 mastné kyseliny v pomere 5 : 1.
Omega-3 mastné kyseliny je dôležité dodávať organizmu počas celého života, už od prenatálneho a perinatálneho obdobia, na ich dostatočný prísun by teda mali dbať aj budúce a dojčiace mamičky.
