Odborníci uvádzajú, že napriek osvete patrí toto ochorenie stále k poddiagnostikovaným. Medzi prvými, ktorí si môžu všimnúť nastupujúce príznaky, sú najbližší rodinní príslušníci, preto je informovanosť veľmi dôležitá.
Klinický prípad tohto ochorenia prvý raz publikoval nemecký psychiater a neuropatológ Alois Alzheimer v prednáške s názvom Zvláštne ochorenie mozgovej kôry v roku 1906, a tak ochorenie nesie jeho meno.
Alzheimerova choroba patrí v súčasnosti k najobávanejším a najzákernejším diagnózam, jej zákernosť spočíva v tom, že počiatočné varovné signály sú buď žiadne alebo veľmi slabé. Problém je totiž v tom, že degeneratívne zmeny v mozgu môžu prebiehať aj niekoľko rokov pred tým, ako sa začne ochorenie klinicky prejavovať poruchami reči, pamäti, orientácie či poruchami správania, napríklad zabúdaním na všedné biologické potreby. Tieto prejavy sú dôsledkami závažných degeneratívnych zmien neurónov a určitých mozgových štruktúr, ktoré sú rozhodujúce pre správne fungovanie vyšších funkcií mozgovej kôry. Tieto zodpovedajú za proces logického uvažovania, usudzovania, plánovania, kontroly a aj za fungovanie pamäti. Ochorenie postihuje mozgovú kôru najmä v oblasti spánkového a čelového laloka.
Alzheimerova choroba je podľa vyhlásenia WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva.
Toto zákerné ochorenia sa síce začína rozvíjať pomaly, avšak vyúsťuje do závažných degeneratívnych zmien v mozgu, k odumieraniu neurónov v takom meradle, že sa redukuje objem mozgovej kôry, nastáva atrofický proces.
Takto postihnutí pacienti strácajú kognitívne funkcie, znižuje sa ich schopnosť vykonávať bežné denné činnosti, často neprimerane reagujú na svoje okolie, čo je pre najbližších veľkou psychickou aj fyzickou záťažou. Zvykne sa hovoriť, že toto ochorenie je láskavé k pacientovi, ale nemilosrdné k jeho blízkym. Pacienti s „Alzheimerom" ostávajú celkom závislí na starostlivosti svojich najbližších a tieto straty sú nezvratné. Rýchlosť zmien je však individuálna, závisí od stavu konkrétneho človeka, a ak sa liečba nasadí včas, možno progresiu ochorenia spomaliť.
Pri Alzheimerovej chorobe je teda veľmi dôležité, aby bola zavčasu diagnostikovaná a liečená Dôležité je aj správne diagnostikovanie - nie každé zabúdanie alebo strata intelektuálnych schopností musí byť Alzheimerova demencia, niekedy sa môžu typy demencií zamieňať. Na druhej strane však k najčastejším chybám patrí práve už spomínané poddiagnostikovanie ochorenia a žiadne alebo jeho neskoré zachytenie, a tak aj oneskorené započatie liečby.
Vysoký tlak a demencia
Z výsledkov výskumov amerických vedcov vyplynulo, že hypertenzia môže spôsobovať poškodenie mozgového tkaniva, a tak sa podieľať na vzniku Alzheimerovej choroby a iných druhov demencie. Ako sme už uviedli, zákernosť spočíva v tom, že ide o skryté, nepozorované procesy, ktoré si dlho nemusí všimnúť ani chorý, ani jeho rodina. Poškodenia môžu vznikať už v strednom veku, pričom prejavy mentálnych porúch možno sledovať až oveľa neskôr.
Americkí vedci pomocou magnetickej rezonancie skúmali poškodenie mozgového tkaniva a zistili, že jednou z prvotných príčin vzniku drobných jaziev na mozgu môže byť vysoký krvný tlak. Ak teda chceme preventívne pôsobiť aj na možnosť budúceho nástupu takého závažného ochorenia ako je Alzheimerova choroba, mali by sme si starostlivo strážiť krvný tlak. Je to nezriedka problematické, pretože vysoký tlak krvi nebolí ani nemá žiadne charakteristické príznaky, a nezriedka sa o ňom pacient dozvie náhodne, vďaka vyšetreniam na iné ochorenia.
Vedci dlhodobo sledujú súvislosti medzi rôznymi rizikovými faktormi srdcovo-cievnych ochorení, ako je hypertenzia, obezita a cukrovka a demenciou. Doteraz sa domnievali, že je spôsobená drobnými mozgovými cievnymi príhodami, avšak ukázalo sa, že mozgová príhoda nemusí nastať a mozgové tkanivo môže byť poškodené. Výsledky výskumov ukazujú, že u mnohých, ak nie u väčšiny pacientov s demenciou, sa vyskytuje kombinácia oboch týchto postihnutí.
Podľa pätnásťročného výskumu, ktorý uskutočnili v istej univerzitnej nemocnici, je v prípade takmer tisícky pacientov dĺžka času, keď človek trpí na neliečenú hypertenziu, priamoúmerná poškodeniu mozgu. Pred lekármi stojí aj rozlúštenie otázky, či prudké zníženie krvného tlaku u seniorov (a ak áno, tak v akej miere) môže zabrániť rozvoju mentálneho postihnutia bez toho, aby spôsobilo iné zdravotné ťažkosti.
Netreba zdôrazňovať, že hypertenzia je bez ohľadu na možné súvislosti s Alzheimerovou chorobou závažným zdravotným problémom a rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení.
