Metabolickú rovnováhu nášho organizmu, srdcovo-cievny systém a celý tráviaci trakt ohrozujú v týchto dňoch najvyššie teploty roka, ale aj mnohé epidemiologicky rizikové potraviny. Týka sa to nielen zdravých ľudí, ešte viac ohrození sú chorí, starí ľudia a malé deti. Práve preto treba vo zvýšenej miere dbať na vhodnú stravu a dodržiavanie pitného režimu.
Zvlášť dôležitá je hygiena, aby sa znížilo riziko kontaminácie. Treba dodržiavať aj určité pravidlá pri manipulácii, skladovaní a príprave jedál. Akým potravinám by sme sa teda v lete mali radšej vyhýbať? Gastroenterológ a dietológ Peter Minárik hovorí, že to záleží najmä od toho, akým štýlom sa stravujeme. Ak sa niekto zdravo stravuje po celý rok, nemusí v lete zásadne meniť svoje stravovacie návyky. Podčiarkuje dôležitosť pitného režimu. „Rozhodne nestačí vypiť jeden - 1,5 litra tekutín počas jedného horúceho letného dňa. Pri zvýšenom potení treba doplniť tri až štyri, niekedy aj päť litrov vody denne." Niektorí však pristupujú k dodržiavaniu pitného režimu svojským spôsobom. Napríklad také pivo síce dobre padne, ale hoci obsahuje 92 percent vody a podporuje trávenie, žiadny odborník vám ho ako súčasť pitného režimu neschváli. Aj Jana Jurkovičová zo Združenia pre zdravie a výživu upozorňuje, že pivo, ako aj všetky alkoholické nápoje, má močopudný účinok, takže v konečnom dôsledku prispieva k odvodňovaniu organizmu.
Nebezpečné zmrzliny a majonézy Pozor na surové a tepelne nedokonale pripravené vajíčka, majonézy, zmrzliny a zákusky. Ako upozorňuje internistka Etela Janeková, „pokazené potraviny vedia spôsobiť vážne zdravotné problémy. Tým najmenším, čo sa nám môže prihodiť, sú akútne žalúdočné a črevné ťažkosti, hnačka, vracanie alebo bolesti brucha. Typickým a najznámejším letným infekčným ochorením je salmonelóza. Črevným baktériám rodu Salmonela sa veľmi dobre darí vo výrobkoch, pri príprave ktorých sa používajú vajcia a mlieko."
Aké má salmonelóza príznaky? Prejavuje sa už 12 až 24 hodín po konzumácii pokazenej potraviny nevoľnosťou, bolesťami brucha, hnačkou, vracaním, zvýšenou teplotou a niekedy i zimnicou. Nebezpečné sú najmä hnačky a vracanie, pretože pri nich dochádza k silnej dehydratácii organizmu, na ktorú sú citlivé predovšetkým deti a starí ľudia. V takom prípade si stav pacienta vyžaduje hospitalizáciu s podávaním antibiotík a infúzií.
Nezabúdajte na antioxidanty K nevyhnutným látkam, ktoré by sme mali telu počas leta dodávať, sú antioxidanty, ktoré sa v organizme spotrebúvajú aj vďaka pôsobeniu slnečného žiarenia. Ako vysvetľuje Janeková, „antioxidanty chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi, ktoré spôsobujú tzv. oxidatívny stres. Ten sa podieľa aj na vzniku rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení alebo práve cukrovky. Zelená šťava chráni nielen pred slnečným, ale aj röntgenovým a inými druhmi žiarenia. Pokiaľ v lete neužívame zelené antioxidanty, pleť starne aj napriek najdrahšej kozmetickej starostlivosti."
Antioxidanty môžeme do tela dostávať prirodzenou cestou v ovocí a zelenine. „Medzi bežnými potravinami a nápojmi majú vysoké hodnoty bobule, ovocie, orechy, kvalitná horká čokoláda, zelenina a výrobky z nich," upozorňuje Janeková. „Ovocie i zeleninu by sme mali jesť po celý rok; v lete to platí dvojnásobne," dodáva dietológ Peter Minárik.
Pite nielen dosť, ale aj správne V lete náš termoregulačný systém pracuje na plné obrátky a poriadne sa potíme, a tak si možno kladiete otázku, či by sme nemali viac soliť. Minárik hovorí, že to nie je potrebné, mali by sme si skôr dopĺňať zmenšené zásoby minerálnych látok a iónov. „Ako doplnok pitného režimu si môžeme skôr dopriať minerálne vody so stredným stupňom mineralizácie. No nemali by plne pokrývať celodenný pitný režim."
Pocit smädu vzniká, ak je už strata vody v organizme citeľná, smädu je preto lepšie predchádzať dodržiavaním pitného režimu.
Prečo má voda taký veľký význam? Doktorka Janeková vysvetľuje, že voda tvorí 50 - 70 percent celej hmotnosti tela. Významne ovplyvňuje látkovú premenu na všetkých úrovniach. Je nosičom minerálov, stopových prvkov a ďalších elementov. Každá chemická reakcia v našom organizme sa odohráva na základe vody. Udržuje konštantnú telesnú teplotu a chráni organizmus pred prehriatím. Nedostatkom vody sa zhusťuje krv, tým sa zníži tlak krvi (môže to viesť až ku kolapsu) aj zásobovanie kyslíkom pre všetky tkanivá. Zhustená krv viac zaťažuje srdce, zníži sa prietok vlásočnicami, čím vzniká vyššie nebezpečenstvo trombózy.
Je grilovanie škodlivé?
K letným radovánkam patrí aj príprava jedál ne grile. Tento spôsob úpravy jedál je do značnej miery aj módnou záležitosťou, ale zo zdravotného hľadiska ho odborníci neodporúčajú pre škodlivé látky, ktoré pri grilovaní vznikajú spaľovaním tuku. Aj dietológ Peter Minárik upozorňuje, že predovšetkým je mäso po styku s dymom a ohňom zdrojom karcinogénnych látok (predovšetkým aromatických uhľovodíkov). Červené mäso s vysokým obsahom tuku predstavuje najväčšie riziko. „Čím je mäso tmavšie a prepálenejšie, a čím viac jeho šťavy - tuku skonzumujeme, tým je obsah rizikových látok väčší. Keď už grilujeme, použime radšej moderné alternatívne elektrické grily (nie priamy oheň) a grilujme ryby, chudé biele mäso a jedzme k tomu veľa - radšej čerstvého, nie grilovaného, ovocia a zeleniny," dodáva dietológ.
Letná strava by mala byť:
ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou (naše telo nepotrebuje v lete vytvárať toľko tepla ako v zimných obdobiach), nutrične vyvážená a pestrá - dostatok ovocia a zeleniny, ktoré obsahujú vlákninu, vitamíny, minerály a enzýmy, mala by obsahovať dostatok antioxidantov, ako sú vitamíny A (mrkva, paradajky, marhule, maslo, ryby), C (čierne ríbezle, jahody, citrusy, maliny, černice, paprika, karfiol, kaleráb, kel, paradajky, zemiaky) a E (rastlinné tuky, oleje, orechy, obilné klíčky). Účinným antioxidantom je aj lykopén, ktorý nájdeme napríklad v paradajkách alebo červenom melóne,
bohatá na omega-3-mastné kyseliny, ktoré sú dôležité napríklad aj v rámci prevencie srdcovo-cievnych ochorení. Vhodným zdrojom sú mastné morské ryby a takisto dôležité je prijímať optimálne množstvo omega-6-mastných kyselín, ktoré sa vyskytujú najmä v rastlinných olejoch, orechoch a semenách. Pomer týchto kyselín je tiež dôležitý, mali by sme prijímať päťkrát viac omega-3-mastných kyselín, treba sa vyhýbať epidemiologicky rizikovým potravinám a dodržiavať podmienky nevyhnutné pri skladovaní potravín, pripravovaná radšej varením, dusením a pečením, vyhýbajte sa fritovaniu, vysmážaniu či grilovaniu.
