SME

Doping pre mozog

V horúčavách to zisťujeme rok čo rok. Čím viac vonku páli slnko, o to menej to páli mozgu pri práci v kancelárii. Spôsob, ako myseľ nabudiť, sú dlhodobo užívané podporné látky – chytré drogy. Užívajú ich vyťažení manažéri alebo študenti pred skúškami a do

mnievajú sa, že sú bez vedľajších účinkov. Je to naozaj tak?

Nič nie je zadarmo a všetko niečo stojí, obzvlášť, ak je v hre zložité ľudské telo. Akoby aj v medicíne platil zákon odplaty a zachovania energie. Vyšší výkon k dispozícii dnes je vykúpený tým, čo príde zajtra. Taká je starodávna zmluva Fausta s diablom a jej novodobé variácie. Čo to pre nás znamená? Nijaký povzbudzujúci všeliek alebo droga podľa tejto predstavy nie je bez neželaných účinkov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Freud a kokaín

Za všetky prípady hovorí omyl, akého sa pred rokmi dopustil otec pychoanalýzy Sigmund Freud. Keď viedenský lekár okúsil kvapalný kokaín, raz-dva prepadol ilúzii o zázračnom lieku s budúcnosťou v liečbe psychických ochorení či ako anestetikum. Kokaín ako povzbudzujúcu látku bez nežiaducich vedľajších účinkov doslova vnucoval svojim priateľom a známym. „Ak sa užije pozvoľna a v malom množstve miernom pre telo, nie je škodlivý,“ chlácholil v spise Űber Coca z roku 1884. Ordinovaním kokaínu dokonca priateľovi skúšal liečiť závislosť od inej drogy, morfínu. Až protesty odborníkov a osud známeho, ktorému „liečba“ vypestovala kombinovanú závislosť, Freuda presvedčili, aby zmenil názor. Dnes dobre vieme, že derivát výťažku z rastliny koka nie je neškodnou látkou, ako sa prv predpokladalo.

Tieto a iné prípady nahrávajú jednému názoru: umelo zlepšovať výbavu danú človeku sa nevypláca. Evolúcia prirodzeným výberom ľudí dokonale vybavila na život na Zemi, čo platí aj pre mozog. Jeho architektúra je navrhnutá pre bežné, nie iné podmienky. Lieky, drogy či iné umelé prostriedky, tvrdí názor zvaný adapcionizmus, sú na to, ak čosi nepracuje tak, ako má. Zdravý človek by ich rozhodne užívať nemal. Inými slovami, pretaktovať ľudský „hardvér“ na vyššie obrátky je možné iba krátkodobo a za vysokú cenu. Neželané skratky evolúcia vytrestá, mozog sa „prehreje“ a poškodí.

SkryťVypnúť reklamu

obr_5.jpg

Zlé jazyky hovoria, že psychoanalýza za svoj vznik vďačí koncentrovanému kokaínu.
Keď Sigmund Freud zistil, že dokáže znecitliviť sliznicu úst, propagoval drogu ako
lokálne anestetikum. Ani desaťročia po tom, ako bola látka izolovaná, ešte neboli
známe jej fatálne návykové účinky

Droga či výživový doplnok

Samozrejme, to je jeden názor na vec. Iný, opačný, so sebou priniesli chytré drogy. Chytré drogy vlastne nie sú drogy v úzkom zmysle, aspoň ak pre vás nie je drogou čaj, káva alebo extrakt z listov stromu ginko biloba. Smart drugs (v angličtine, na rozdiel od slovenčiny, výraz „drug“ nemá jednoznačne negatívny význam a môže byť prekladaný ako liek) je dnes obchodná značka. Zahŕňa ťažko prehľadné množstvo preparátov rôzneho účinku a pôvodu, ale spoločného cieľa. Vplývať na mozog a zlepšiť tým myseľ a jej funkcie: pamäť, pozornosť, koncentráciu, prípadne kreativitu. Chytré drogy nie sú nazývané chytré len preto, že to človeku po ich požití v ideálnom prípade lepšie páli.

SkryťVypnúť reklamu

Chytrý, rozumej šetrný, má byť aj spôsob ich účinku na organizmus. Ideálna smart drug nie je toxická, nevyvoláva závislosť a nedá sa ňou predávkovať. Navyše, psychické procesy podporuje bez toho, aby menila ich povahu. Mnohé z prípravkov sa chvália, že mozog stimulujú prirodzenou cestou, teda tým, že bunkám doprajú viac kyslíka a živín, no nevplývajú na to, ako medzi sebou neuróny komunikujú, preto ich nemusíte nájsť iba medzi liekmi, ale aj medzi výživovými doplnkami. Liek – výživový doplnok – je to viac než len hra so slovíčkami? Dopriať mozgu potrebné látky v strave, napríklad v orechoch či rybách, nie je nič, čo pokladáme za hriešne. Otázne je, čo s predstavou, že by sme s rovnakým zámerom každodenne hltali tabletky.

Oklamať prírodu

Chytré drogy sú fenoménom posledných tridsiatich rokov a od začiatku sa s nimi spájali veľké nádeje. Keď známy britský novinár Douglas Rushkoff vydal knihu Kyberia, pokladanú za manifest generácie deväťdesiatych rokov minulého storočia, chytrým drogám v nej prisúdil úlohu vo vývoji nášho druhu. Heslo znelo: človek by nemal vyčkávať milióny rokov, kým mu evolúcia poskytne lepší mozog. „V normálnej populácii sa vyskytujú ženy a muži, ktorí majú fenomenálnu pamäť, rýchlo sa učia jazyky, hre na hudobný nástroj a majú najúžasnejšie schopnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Musíme prijať fakt, že musia mať chemický systém lepší ako ten náš. Prečo by sme sa mali cítiť vyvedení z miery, ak to isté dosiahneme tabletkou?“ pýta sa šéf Centra kognitívnych neurovied Darthmouth College Michael Gazziniga a kacírsky dodáva: „Matka príroda nás v istom zmysle ukrátila. Teraz je na našej vynaliezavosti, aby sme ju prekabátili my. A to je to, čo robíme.“ V predstavách mnohých sú chytré drogy pre myseľ tým, čím je pre telo kozmetická chirurgia. Vyladia mentálne funkcie a odstránia hendikepy, podobne, ako keď okuliare upravia slabý zrak. Je to také jednoduché - stačí vziať tie správne pilulky.

obr_3.jpg

Mozog je pracovný nástroj. A nápad? Jednoducho musí prísť. Tlak a stres duševne
pracujúcich býva motívom, prečo sa uchýliť k povzbudzujúcim prostriedkom

Náprava mysle

Svet internetu o chytrých drogách hovorí lákavo a presvedčivo, až sa človek cíti menejcenný, ak neberie žiadne tabletky na mozog. Príklad z diskusie na slovenskom webe: „Nejaké nootropiká pred maturitou brala väčšina mojich známych. Príde mi to úplne normálne. Niekto pije hektolitre kávy, iný sa pri učení vybudí inak.“ V lekárňach u nás dostať piracetam, liek pre pacientov po úrazoch hlavy, s príznakmi senilnej demencie, Alzheimerovej alebo Parkinsonovej choroby. Ide o historicky prvé nootropikum, ktoré dalo meno celej širokej skupine používaných liekov. Prinajmenšom jeden variant lieku s rovnomennou účinnou látkou je na našom trhu dostupný bez lekárskeho receptu. Používajú (presnejšie, zneužívajú) ho najmä študenti, keď sa učia na skúšky. Zostáva otázka, čo sú nootropiká a aký efekt má ich užívanie.

Anna Hrabovská z Katedry farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave tvrdí, že treba byť opatrný a skeptický. „Noos znamená ,myseľ, trepein ,zvrtnúť, otočiť´. Nootropiká sú viac-menej ,nápravou mozgu´. Otázkou je, čo sa vlastne napráva.“

Plastický mozog

Mozog obsahuje stámiliardy nervových buniek, neurónov, ktoré medzi sebou vytvárajú spojenia nazývané synapsie, v ktorých malé molekuly aktivujú receptory. Tým sa informácia z jednej bunky šíri ďalej. Plnia sa tak aj kognitívne funkcie mozgu, ako je vnímanie, učenie, sústredenie, pamäť či inteligencia. Tieto funkcie sa vekom, vplyvom chorôb alebo užívaním toxických látok zhoršujú. „Kedysi sme verili, že kým rastieme, mozog sa vyvíja, dospelým sa vývoj zastaví. To však nie je pravda. Mozog sa mení a prispôsobuje podnetom. Túto jeho schopnosť nazývame neuronálna plasticita. Ak sa táto vlastnosť stráca, prejaví sa to zhoršením kognitívnych funkcií,“ vysvetľuje Anna Hrabovská. To sú prípady, keď lekár môže ordinovať nootropiká – lieky na ich zlepšenie.

Spomínaný piracetam objavil rumunský lekár žijúci v Belgicku Corneliu E. Giurgea v polovici šesťdesiatych rokov. Prekvapený zistil, že účinná látka v mozgu zlepšuje prietok krvi, zásobovanie kyslíkom a využívanie glukózy. Tieto účinky nazval nootropné, a piracetam prvým nootropikom. Najprv sa predpokladalo, že liek pomáha výhradne ľuďom s poruchami mozgu, napríklad so senilnou demenciou. „Neuróny spotrebujú ohromné množstvo, asi pätinu z celkového množstva kyslíka, čo potrebuje telo. Ten sa používa pri tvorbe ATP – zdroja energie každej bunky,“ hovorí Anna Hrabovská. „U starších ľudí sa prietok krvi v mozgu znižuje a kyslíku je menej. To je jedno z možných vysvetlení, prečo vzniká starecká demencia.“

obr_4.jpg

Kult kariéry a úspechov, tvrdá konkurencia na trhu. Aj u nás sa šepká o manažéroch
a podnikateľoch, za ktorých pracovným nasadením nie sú práve chytré, ale skôr tvrdé
drogy, napríklad kokaín či pervitín. V takých prípadoch tempo práce môže byť vražedné
- a to doslova. Napríklad v Ríme stopu po kokaíne zaregistrovali dokonca aj prístroje
merajúce kvalitu ovzdušia.

Čo hovorí leták

Liek užívaný pri poruchách mozgu je jedna vec. Ako sa z neho stala chytrá droga študentov a manažérov kypiacich zdravím? Azda to bolo vedomím, že piracetam nie je toxický, molekula sa nemetabolizuje a obličky ju nezmenenú z tela vylúčia. Sú názory, že telu piracetam neškodí viac ako obyčajná soľ. Spolu s vierou že mozog prekrvuje rovnako zdravým aj chorým, to vyzeralo ako šanca, akú treba využiť.

Samozrejme, také jednoduché to nie je. „Piracetam vyzerá ako bezpečná látka, ale nevieme, ako funguje pri zdravom mozgu. Chýbajú dlhodobé štúdie na zdravých jedincoch. Vieme len, ako liek funguje pri patologicky zmenenom mozgu,“ upozorňuje Hrabovská. Mnoho farmaceutov je proti jeho užívaniu na iný účel, než je určené. Tento názor má aj Peter Potúček zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv: „Základné pravidlo je predávať liek len za účelom, na aký má schválené indikácie.“ A ak je dostupný bez receptu? „Potom je úlohou lekárnika kupujúceho o indikáciách pravdivo informovať.“

Ľudia by lieky mali užívať v súlade s tým, čo sa uvádza v súhrne charakteristických vlastností lieku – takzvanom SPC. Pravidlo je nedbať na neoficiálne informácie, reklamu a študovať informáciu pribalenú k lieku, kde môže byť napísané len to, čo je overené klinickou štúdiou. „Predať niekomu piracetam a povedať, choďte sa učiť na skúšku, lebo vám zlepší cirkuláciu krvi v mozgu, je možné len po klinických testoch, ktoré taký účinok potvrdia na zdravých jedincoch. V opačnom prípade je to napoly oficiálny, napoly neoficiálny biznis,“ hovorí Potúček.

Myslenie a emócie

V lepšom prípade nezodpovedný užívateľ zbytočne užíva liek, čo nemá účinok, aký žiada. Ak ho predsa pociťuje, môže byť obeťou efektu známeho ako placebo. „Pätnásť minút, ako som si dala piracetam, mi môj priateľ odrazu začal pripadať viac sexi,“ píše diskutérka na internete – výborný dôkaz, že i viera v účinok lieku dokáže divy.

Horšie je, ak má pokútne užívaný liek neželané účinky, o akých nevieme. „Neexistuje liek bez vedľajších účinkov, ide len o ich mieru. O mozgu vieme veľa, no zároveň je to ešte stále veľmi málo,“ varuje Hrabovská. Mozgové systémy navzájom súvisia a nie vždy dokážeme predvídať, čo zmena jedného urobí s druhým. „Napríklad človek nabudený dopamínom sa dokáže lepšie sústrediť, ak čosi prezentuje. No zároveň je známe, že sa uňho zhoršuje schopnosť reagovať, ak ho pri tom prerušíte otázkou.“ Čerstvou debatou posledných rokov je, do akej miery v mozgu receptorové systémy súvisia s emóciami.

„Môže sa stať, že s kognitívnou funkciou zmeníte aj tie emotívne. Výsledok? Dnes vám to lepšie páli, ale o päť až desať rokov sa možno budete liečiť na depresie.“ Nami oslovený lekár, ktorý si neželá byť menovaný, tvrdí, že by piracetam nepredpisoval, keďže môže vyvolať epileptický záchvat. Hrabovská pripúšťa túto možnosť: „Je to látka štruktúrou podobná jednému z neurotransmiterov – prenášačov vzruchov v mozgu s názvom GABA. Práve receptory GABA hrajú úlohu pri epilepsii.“

obr_6.jpg

V amazonských pralesoch rastie guarana. Na rozdiel od kávy dokáže
myseľ povzbudiť bez toho, aby zvyšovala krvný tlak

Epidémia v zámorí

Nebezpečenstvo číslo dva: netoxický piracetam je medzi širokou skupinou nootropík skôr výnimkou. Nie je pravda, že každé nootropikum je podobne neškodné. Existuje ich mnoho druhov s rôznymi mechanizmami účinku. To sa týka aj príliš paušálnej nálepky smart drugs, ak prichýli kadečo, napríklad obávané amfetamíny. Problémy s tým majú v USA, kde trh s chytrými drogami každý rok prináša zisky miliardy dolárov.

Prieskumy hovoria, že takmer pätina študentov v USA môže mať skúsenosť s liekmi na vybudenie činnosti mozgu. Článok vo Washington Post tvrdí, že to nie je prekvapivé: inteligenciou obdarený čudák – počítačový maniak je dnes hrdinom popkultúry, byť smart je jednoducho v móde. Piracetam sa v USA nepoužíva, zato letia preparáty, aké nie je múdre vymenovať, keďže aj varovanie spravidla funguje ako návod. Hrozia závislosťou a rozšírený v prostredí univerzít je liek, príbuzný s neslávne známymi amfetamínmi. Washington Post píše o epidémii užívania drog, zvláštnej tým, že prvýkrát nemá rekreačné motívy. Naopak, ľudia chcú naštartovať svoj výkon v práci.

Duševný doping

Niet divu, že okolo chytrých drog je v USA diskusia nielen medzi farmakológmi. Zabrať dostáva aj etika. Rovnostári bijú na poplach, aby nám pred očami nerástla nová „mozgová elita“, pričom chytré drogy nemusia byť dostupné pre všetkých. Bude azda prenikavá myseľ výsadou klubu bohatých?

Zaujímavé je aj porovnanie so športom. Doping je tabu a boli časy, keď sa aj šachové zápasy museli obísť bez čierneho čaju a kávy. Podchytiť doping mozgu je problém. Je to ešte fér, alebo sú smart drugs čosi ako nepoctivé skratky k vrcholnému výkonu podľa vzoru steoridov? To je problém aj mimo športu. „Budú si môcť jedinci v extrémne súťaživom svete môcť vôbec ,nezvoliť´ užívať chytré drogy?“ zaznelo na serveri Cerebralheath. Predstavu, že by spoločnosť chytré drogy v plnej miere akceptovala, sprevádzajú obavy. Ľahko si predstaviť tlak, aby lieky na výdrž užívali piloti, deti ambicióznych rodičov alebo aj zamestnanci, ak im je diktovaný kariérny rast. Tiež nie je jasné, ako ich predaj regulovať – či budú dostupné v lekárňach, alebo na pultoch supermarketov ako iný bežný tovar.

obr_2.jpg

Kvalitné potraviny a pestrá, vyvážená strava. Sú názory, že mozgu stačí upraviť
jedálny lístok, aby obsahoval dostatok vitamínov B, C a E, železa, antioxidantov
omega-3- a omega-6-mastných kyselín. Opačný názor hovorí, že k strave treba
užívať výživové doplnky

Lúštite krížovky

Zlepšiť inteligenciu, hneď a zaraz, bez námahy, instantným spôsobom. Azda chytré drogy nie sú viac než snom ľudí odchovaných západnou medicínou. Ak sa na tajomstvo bdelej mysle spýtate odborníkov, recepty sú o čosi menej cool. „Čo je potvrdené, je fyzická aktivita,“ radí Anna Hrabovská. „Druhá vec je, že aj schopnosti mysle treba cvičiť. Ak napríklad zaslepíte oko, ktoré sa vyvíja, zodpovedajúca časť mozgu zmení svoju funkciu. Čo s mozgom cvičíte, sa časom zlepšuje.“ U ľudí cvičiacich mozog do vysokého veku sa napríklad starecká demencia vyskytuje minimálne. Existujú aj ďalšie nefarmaceutické spôsoby, napríklad špeciálny počítačový softvér s úlohami na stimuláciu mozgu.

Napokon, vplyv na to, ako nám to myslí, má strava. Lifestylovým hitom sa stávajú špecifické nenasýtené mastné kyseliny, ktoré nájdeme v morských rybách, ľanovom oleji, vo vlašských orechoch alebo vo vajciach. Výťažky z liečivých rastlín – takzvané fytofarmaká – alebo výživové doplnky (vitamíny, lecitín) čo-to môžu zlepšiť, no nie vždy tak, ako maľuje reklama. Peter Potúček zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv tvrdí, že výživové doplnky sú medzi farmakami čosi ako hraničná zóna. „To, čo si chce nárokovať klinickú účinnosť, by nemalo byť v kategórii výživových doplnkov. Niektoré firmy však legislatívu obchádzajú - registrujú čosi ako výživový doplnok a v marketingovej kampani hovoria o úžasných efektoch bez vedľajších účinkov. Čo by, teoreticky, mohla byť pravda, ale oni pritom s týmto konkrétnym doplnkom klinické skúšky nerobili.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 106
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 15 509
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 989
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 575
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 483
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 982
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 408
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu