„V dobe, keď sa môj pra-prastarý otec sir David Hunter Blair rozhodol žiť na tomto mieste, stál tu už veľký kaštieľ. Nebol v dobrom stave a trvalo dvadsať rokov, kým sa rozbehli práce na jeho obnove. Výsledkom je impozantná usadlosť, v ktorej sa teraz ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Pohľad na sever - skleník, ktorý je pýchou Sira Jamieho. Rastie tu všetko – figy, pomaranče, citróny aj broskyne. „Je tu naozaj nádherne,“ potvrdzuje záhradníčka v gumákoch, ktorú sme vyrušili pri práci.
Jeden z mnohých farebne zladených salónov, ktoré slúžia ako hosťovské izby - modrý Oriel Room. Poťahy, závesy aj posteľná bielizeň pochádzajú približne z roku 1860.
Unikátna knižnica bola zariadená v roku 1800 a stala sa obľúbeným miestom Jamieho pra-prastarého otca, sira Davida Hunter Blaira.
Korene rodu Hunter-Blairovcov, ktorý pochádza z Hunterstonu v severnom Ayrshire, siahajú do roku 1110. V kaštieli Blairquhan sa usídlil v roku 1798 tretí baronet Sir David Hunter Blair a dal ho kompletne prestavať. FOTO – ARCHÍV J. H. BLAIRA
Rodina sira Jamesa Hunter Blaira, siedmeho baroneta (rok 1935). V strede jeden z jeho synov – deväťročný Sir Jamie, dnes posledný z rodu. FOTO – ARCHÍV J. H. BLAIRA
Sir Jamie Hunter Blair je typický anglický gentleman.
„V dobe, keď sa môj pra-prastarý otec sir David Hunter Blair rozhodol žiť na tomto mieste, stál tu už veľký kaštieľ. Nebol v dobrom stave a trvalo dvadsať rokov, kým sa rozbehli práce na jeho obnove. Výsledkom je impozantná usadlosť, v ktorej sa teraz nachádzate,“ hovorí domáci pán, sir Jamie Hunter Blair.
Kameň na kameni treba udržiavať
Stredoveký kaštieľ Blairquhan leží na juhozápade Škótska v kraji South Ayrshire. Patrí medzi mnohé zachované, viac či menej honosné usadlosti, typické pre britské ostrovy. Ich úroveň sa okrem výšky ceny majetku doteraz meria aj schopnosťou udržiavať ich v kondícii a zveľaďovať, a to nie je ľahké. Keďže nepadli za obeť vyšším ideám, tak ako sa to stalo v bývalom Československu, neschátrali a nestali sa na celé desaťročia zabudnutým majetkom. Problém ich vlastníctva dnes štát nezaťažuje a ich hromadný predaj zahraničným záujemcom nie je nevyhnutný. Väčšina z nich má svojich majiteľov či správcov. Teoreticky sú využívané podobne ako niektoré u nás – ako historické pamiatky, hotely, miesta pre spoločenské podujatia alebo aj ako rôzne ústavy. A prakticky – jednoducho fungujú.
Sir Jamie Hunter Blair veľa kontaktov na Slovensku nemá. Skôr si zaletí do Viedne na operu alebo na návštevu priateľov do Prahy. Tvrdí však, že ak budú slovenské hrady a zámky určené predovšetkým na verejné účely, ich predaj by mohol v budúcnosti určite priniesť okrem starostí aj ekonomický úspech.
Spôsob „doma zdravo“, akým sir Jamie udržiava v chode svoj domov, nie je všedný ani v Škótsku. Sir Jamie je totiž posledným z rodu Hunter Blairovcov z južného Ayrshiru, ktorí obývali tento zámok od roku 1798 a vetvy ich rodostromu siahajú až do začiatkov 12. storočia.
V duchu porozumenia
Na mieste dnešného kaštieľa Blairquhan stál jeho predchodca z roku 1772. Novú podobu dostal v rokoch 1821–1824 na podnet Jamieho pra-prastarého otca, sira Davida Huntera Blaira, tretieho baroneta. Prestavba stála v tom čase sira Davida 20 237 libier. Jeho predstavy, od hrubých stavieb až po luxusné interiérové zariadenie, vynikajúco zrealizoval známy architekt a staviteľ William Burn, rodák z Edinburghu. Dvaja mladí muži si výborne rozumeli, čo sa odzrkadlilo na duchu tohto veľkolepého obydlia.
Jeho veľkou devízou je rozloha a vhodný terén, ktorý architekt Burn zachoval a nadizajnoval. Do jeho plánov bol zahrnutý aj most v Ayr Lodge, ktorý nesie jeho meno, a Rieka Girvan vo svojom pôvodnom koryte. Verejné cesty boli od zámku odklonené a postavili sa nové strážnice, cesty a chodníky. Ani nasledujúce generácie nepokazili túto originálnu ideu, preto môže návštevník aj dnes obdivovať prírodné krásy – lúky, pasienky, lány, pestrofarebné sady a stovky stromov, ktoré pod vedením architekta sir David vášnivo sadil: červené smreky, škótske pínie, duby, jasene, bresty, smreky, strieborné jedle, buky, španielske gaštany, lipy, brezy a zopár ďalších orientálnych druhov.
Aj tu sa kolabuje
Sir Jamie je typický anglický gentleman. Má 75 rokov a aj keď po záhrade už chodieva o paličke alebo na fordke, vyzerá rovnako sviežo ako jeho panstvo, ktoré sa rozprestiera na niekoľkých štvorcových míľach a siaha až k priľahlým územiam Ayrshirského kraja. „Aj u nás sa stáva, že takéto majetky skolabujú,“ hovorí nám, „iba zopár z nich si dokáže udržať slušnú úroveň.“
Starať sa o majetok s veľkými historickými a prírodnými hodnotami a viesť ho na slušnej úrovni tak, aby poskytol pohodlie nielen pánovi domu, však nie je ľahké. Pre sira Jamieho to znamená čosi iné, než len silou-mocou zvyšovať klientelu lákaním na výhodné ceny. Je to istý spôsob konzervatívnej politiky pre biznis, ktorý nedovolí zlikvidovať tradíciu a zdravé korene.
Problémy sa riešia ľahšie
Za čias sira Davida bolo služobníctvo početnejšie ako dnes. „Trochu sa to zmenilo, žijeme skôr v takej komunite. Je nás poskromne – jeden údržbár, štyri panie v kuchyni, dva a pol záhradníka, ale zatiaľ si vystačíme,“ tvrdí sir Jamie.
I keď poskytujú návštevníkom ubytovanie a stravu, nie je to typická hotelová prevádzka, skôr vybrané miesto pre spoločenské podujatia. Spolu s manažérkou Blairquhanu, pani Kate Andersonovou, tu organizujú koncerty, párty, workshopy a z času načas poskytnú priestory napríklad aj na filmovanie či divadlo. „Akcie sú veľmi náročné na organizáciu a nie sú lacné. Obyčajne netrvajú dlhšie ako dva-tri dni a väčšinou sa konajú cez víkendy,“ hovorí Kate.
Ponuku kaštieľa Blairquhan využívajú hlavne manažérske skupiny na rôzne pracovné stretnutia či konferencie. Zaplatia si za pokoj a pohodu, v ktorej môžu lepšie riešiť svoje firemné problémy. Zároveň majú kopu možností na aktívny odpočinok – pri golfe na priestranných trávnatých plochách, pri love rýb v troch okolitých jazerách a v rieke Girvan, ktorá preteká pozdĺž celého pozemku, alebo pri poľovačke na bažanty a prepelice, ktorým sa tu veľmi dobre darí. Výborným relaxom je aj prechádzka po kaštieli. Okrem vzácnych zbierok umeleckých expozícií, poľovníckych trofejí či obrazových galérií je tu možnosť zahrať si biliard, stolný tenis a obľúbený curling. Domáci pán neholduje ani jednému z týchto športov, no o to viac je pyšný na zbierku obrazov od známych starších aj súčasných škótskych maliarov. Rozpráva nám aj o príbuzenskom vzťahu s najväčším škótskym básnikom Bobym Burnsom, ktorý o jeho otcovi, sirovi Jamesovi Hunterovi Blairovi, siedmom baronetovi, napísal elégiu.
Prirodzený aristokratický punc, ktorým oplýva pán a jeho dom, sa odráža aj na cenách. V hlavnej budove kaštieľa sa môže ubytovať naraz 25 hostí a každý z nich platí za noc 115 libier. V menšej prístavbe Dower House je miesto pre 21 hostí a cena nocľahu je 55 libier. Okrem toho je tu sedem menších domkov pre 4 až 8 osôb po 55 libier na noc. Len pre porovnanie – ceny hotelov v Edinburghu a Glasgowe sa pohybujú okolo 20–30 libier za nocľah.
Každý deň sira Jamieho je zväčša naplnený organizačnou prácou. Všetky návštevy musí využiť predovšetkým na reklamné účely. Vymýšľa vhodné podujatia pre ľudí, ktorí by mohli priniesť peniaze a pomáhali tak udržiavať tento veľký majetok. „Starať sa oň, to je tak trochu ako plávať proti prúdu,“ hovorí sir Jamie, „ale ja sa v tom zatiaľ vyžívam,“ dodáva s úsmevom.
