Kokošanel sa príliš neukazoval, zbytočne nedráždil a za odmenu sa k nemu obyvatelia správali ako k túlavému zvieratku: občas niekto položil vedľa smetiakov starý chlieb, poloprázdnu fľašu lekváru či nedojedenú konzervu. Intelektuál Antal mu v najväčších mrazoch nechával na schodoch do pivnice škatuľu ovocného vína. Možno preto, že bola naozaj tuhá zima, alebo sa do toho nikomu nechcelo, nikto ho nevyháňal.
S príchodom jari sa však veci rázne zmenili: Kokošanel si priviedol družku. Vyzerala ešte úbohejšie ako on, špinavá, bielovlasá, bezzubá. Prischlo jej meno Klekí-petra. Dom, ktorý bol ako-tak ochotný tolerovať občasnú prítomnosť jedného homlesáka, sa vzbúril. Chlieb, konzervy a fľaše lekváru sa prestali objavovať.
Jedného popoludnia, keď sa domov vracala malá školáčka Pravdová, sedel Kokošanel s Klekí-petrou na tráve, hodovali na zvyškoch langoša, čo našli pohodený na zemi a usmievali sa. Keď žena uvidela malú Pravdovú, zamávala na ňu. Dievčatko zostalo stáť. Klekí-petra k nej prišla, natiahla ruku a špinavými polepenými prstami prešla po jej detskom hrudníčku.
Usmievať sa neprestala. V tej chvíli vychádzal z domu intelektuál Antal. Keď uvidel, čo Klekí-petra robí, rozbehol sa a z celej sily do nej kopol. Žena sa zvalila na zem, malá Pravdová s plačom odbehla a zdesený Antal sa len bezmocne díval, čo spôsobil. Vystrašený Kokošanel zmizol.
Intelektuál Antal sa stal hrdinom domu. Starý opilec Pravda mu ešte v ten večer doniesol fľašu šampanského a dokonca aj pán Benereiter, ktorý k nemu celé roky cítil priam fyzický odpor, ho láskavo poklepal po pleci. Všetci boli spokojní. Okrem samotného Antala, ktorý sa akosi nedokázal na seba pri holení dívať. A hoci sa Kokošanel s Klekí-petrou už nikdy v dome neobjavili, občas sa na schodoch do pivnice objavila škatuľa ovocného vína.
DANIELA KAPITÁŇOVÁ
