Je známy aj pod názvom klobásový jed a produkuje ho baktéria Clostridium botulinum. Laici ho stále vnímajú najmä ako prostriedok v boji s nežiaducimi vráskami. Často sa jeho použitie zvykne kombinovať s aplikáciou kyseliny hylaurónovej, najmä v prípade hlbokých vrások. No nie je to železné pravidlo. Dermatologička Alexandra Novotná, riaditeľka kliniky estetickej medicíny Esthetic vysvetľuje, že je to vždy na rozhodnutí lekára.Priaznivé účinky tohto jedu pri liečbe niektorých ochorení objavili odborníci niekedy v polovici minulého storočia, v praxi sa využíva zhruba tridsať rokov. Prvý raz túto látku opísal istý nemecký lekár Justinus Kerner ešte v 19. storočí. V roku 1895 Clostridium botulinum - baktériu zodpovednú za tvorbu jedu, izoloval zo šunky, ktorou sa otrávilo niekoľko ľudí, istý belgický bakteriológ. V 70. rokoch minulého storočia použil botulotoxín Dr. Alan B. Scott na liečbu strabizmu (škúlenie) a v 90. rokoch dermatochirurg a očná lekárka - manželia Carruthersovci z kanadského Vancouvru prišli na využitie botoxu v korektívnej dermatológii. Využíval sa totiž pri liečbe očných chorôb a pri jeho aplikácii zmizli vrásky okolo očí.
Botulotoxín odstraňuje príčinu vzniku vrásky, odstraňuje mračenie - zlozvyk. Ak je však vráska taká hlboká, a je prítomná aj vtedy, ak človek sval nekontrahuje, tak je rýchlejší postup, keď sa spolu s botoxom dopichne aj kyselina hylaurónová. Vtedy je efekt okamžitý.
Preč s vráskami
Mnohí si mylne myslia, že ak sa raz začne s pichaním botoxu, tak je nevyhnutné tieto zákroky opakovať. Doktorka Novotná vysvetľuje, že to patrí k základným omylom. Výhodou aj nevýhodou botoxu je, že po jeho aplikácii sa po určitom čase navráti stav, aký bol pred prvou aplikáciou.
Ak sa teda výsledky zákroku niekomu nepáčili, nič sa nedeje, nemusí si viac nechať botox aplikovať a vlastne sa nič nestalo. Ak sa však niekomu efekt páči, tak aplikáciu opakuje v určitých intervaloch, ktoré sú individuálne. „Z mojej praxe v ambulancii viem, že u niekoho je to tri mesiace a u niekoho už pri prvej aplikácii až rok. V princípe sa intervaly medzi ďalšími aplikáciami predlžujú."
Kedy má botox červenú?
Botulotoxín sa pri dermatokozmetických zákrokoch nesmie aplikovať napríklad v tehotenstve, kontraindikáciou je napríklad aj vek pod osemnásť rokov, Lambertov-Eatonov syndróm, užívanie niektorých antibiotík (Streptomycín, Gentamicín) a pod. „Aplikáciou botoxu sa zaoberám desať rokov a zatiaľ som sa nestretla s celkovými nežiaducimi účinkami. Pokiaľ ide o lokálne nežiaduce účinky, tak u niekoho môže z neznámych dôvodov nastať pokles viečka. Stáva sa to veľmi zriedkavo, zhruba vo dvoch percentách prípadov," hovorí Novotná. Trvá to presne tri týždne, potom sa stav vráti do pôvodnej podoby, takže neostáva žiadne trvalé poškodenie.
Výhodou i nevýhodou botoxu je, že po jeho aplikácii sa po čase navráti stav spred prvej aplikácie.
Vyhladzovací efekt sa po použití botulotoxínu dostaví zhruba po troch-štyroch týždňoch a rozvíja sa do štrnástich dní a, samozrejme, zo dňa na deň sa zlepšuje.
Čo všetko je možné s botoxom korigovať a „opravovať"? „Skúsený lekár vie botulotoxín aplikovať do celej tváre, dokáže nadvihnúť kútiky úst, špičku nosa, dokážeme ním napríklad odstrániť pokles kože na tvári, zjemniť nosovo-perové vrásky nad hornou perou, ale to je naozaj zákrok pre veľmi erudovaného lekára," vysvetľuje dermatologička.
Proti poteniu
Botulotoxín sa dá použiť aj na vrásky v dekoltáži a na krku, ale jeho využitie je vhodné napríklad aj v prípade lokalizovaného potenia. „Sú ľudia, ktorí trpia istým syndrómom, ktorý sa prejavuje aj tým, že v niektorej, vyslovene ohraničenej časti tela sa človek potí. V takýchto prípadoch sa teda aplikuje botulotoxín," hovorí Novotná.
Botulotoxín sa využíva aj pri liečbe nadmerného potenia, tzv. hyperhidrózy. Obvykle sa zvykne aplikovať do podpazušia, kde ide o nebolestivý zákrok pri lokálnej anestézii. Horšie je to v prípade dlaní a nôh. Najmä aplikácia do podošiev nôh je veľmi bolestivá, pretože je nevyhnutné použiť hrubú ihlu.
Čo možno liečiť
Na liečebné účely sa, samozrejme, vyžívajú veľmi nízke dávky botulotoxínu. V dermatokozmetike sa dokonca narába ešte s oveľa nižšími dávkami ako pri liečebných zákrokoch. V takých prípadoch sa používa maximálna dávka 400 jednotiek botulotoxínu, toxická dávka je tisícnásobne vyššia. Dokonca na liečbu neurologických ochorení sa aj u maličkých detí používajú omnoho vyššie dávky. „400 jednotiek je maximálna dávka, ktorú picháme do podpazušia pre nadmerné potenie a napríklad dávky, ktoré sa používajú pri zákrokoch na tvári, sú oveľa nižšie," hovorí lekárka.
Botulotoxín má uplatnenie aj v oftalmológii, lieči sa ním napríklad strabizmus - škúlenie.
Často sa botox využíva v neurológii, napríklad pri liečbe dystónie. „Prejavom dystónie je mimovoľné stiahnutie svalov - svalový kŕč, v dôsledku čoho dochádza k stáčaniu hlavy alebo končatiny do bizarnej polohy," hovorí neurologička Iveta Nikolová z nemocnice s poliklinikou Medissimo. V takomto prípade botox pomáha uvoľniť svalový kŕč.
Dystónie rozlišujeme primárne, keď nie je známa príčina vzniku ochorenia, a sekundárne. Sekundárne dystónie bývajú vyvolané napríklad poruchami pred narodením, pri pôrode alebo aj po ňom, príčinou môže byť aj prekonané vírusové ochorenie, trauma alebo aj dôsledky pôsobenia rôznych toxických látok či liekov.
Botulotoxín možno v neurológii ďalej využiť napríklad aj po úrazoch, mozgových príhodách, v prípade Parkinsonovej choroby, pri detskej obrne, pri lézii tvárového nervu, ale aj pri nadmernom chorobnom potení.
Iné príklady využitia
Ďalším ochorením, keď sa v liečbe využíva aplikácia botulotoxínu, je gynekologické ochorenie - vaginizmus. Ide o sexuálnu dysfunkciu, pri ktorej dochádza k bolestivému stiahnutiu pošvového a panvového svalstva, takže tento svalový spazmus neumožňuje uskutočnenie súlože.
„Botulotoxín sa však využíva napríklad aj v gastroenterológii, prípadne všade tam, kde vzniká spazmus," hovorí dermatologička Alexandra Novotná.
Ak sa to však s botulotoxínom preženie, dochádza k botulizmu - otrave botulotoxínom. Nastáva blokovanie prenosu signálu medzi nervami a svalmi, čo sa prejavuje ochrnutím svalov, a tak napríklad hrozí aj zastavenie dýchania.
Z lekárskej histórie
