va adekvátnu liečbu.
Alzheimerova choroba je vážnym sociálnym, zdravotníckym i spoločenským problémom. Niekedy sa o tomto ochorení hovorí aj ako o láskavom, pretože okolie pacienta nezriedka trpí vo výraznejšej miere a musí znášať enormnú psychickú aj ekonomickú záťaž.
Presné príčiny ochorenia dodnes lekári nepoznajú, ale za rizikové považujú faktory ako pokročilý vek, niekedy aj dedičnosť, i keď genetická dispozícia nebola dokázaná, hypertenziu, fajčenie, obezitu, cukrovku, vysokú hladinu cholesterolu, stres, úzkosť a pesimizmus, ale napríklad aj predchádzajúce úrazy hlavy či škodlivé vplyvy prostredia. Najčastejšie sa Alzheimerova choroba objavuje u ľudí vo veku nad 65 rokov. Dôležité je, aby si ľudia uvedomili, že s týmto ochorením treba počítať a mali by byť vnímavejší k jeho prejavom. Dôležité je aj zboriť mýtus, že k starobe patrí zabúdanie.
Ochorenie je, bohužiaľ, vo výraznej miere poddiagnostikované. Odborníci upozorňujú, že na prvé diagnostické vyšetrenie k psychiatrovi sa až 70 percent pacientov dostáva v pokročilom štádiu ochorenia a k neurológovi až 60 percent. V čím neskoršom štádiu sa chorý dostane k lekárovi, tým je menšia účinnosť liekov určených na spomalenie ochorenia. Medikamentózna liečba je teda najefektívnejšia v ľahších a stredných fázach ochorenia.
Alzheimerova choroba sa síce podobá prirodzenému starnutiu mozgu, pretože degeneratívne zmeny sa objavujú aj pri prirodzenom starnutí. Deje sa to však v menšej miere a s menšou intenzitou.
Podľa odborníkov možno postup ochorenia spomaliť aj tým, ak je najbližšie okolie - rodina, k postihnutému pozorné, láskavé a neustále ho stimuluje a podnecuje k fyzickej aj psychickej aktivite. Preto sú nevyhnutnou súčasťou terapie a zároveň aj prevencie tréningy pamäti.
Všeobecné príznaky
Alzheimerove ochorenie sprevádza postupný úpadok pamäti, myslenia, reči, strata schopnosti učiť sa nové veci a napríklad aj plánovania. Spočiatku sa prejavuje výpadkami krátkodobej pamäti, dezorientáciou a poruchami, ktoré môžu mať za následok stratu kontroly nad telesnými situáciami. K ďalším prejavom ochorenia patrí zmätenosť, popletenosť, zabúdanie mien blízkych, názvy miest ale aj účel predmetov každodenného použitia. Postupné prehlbovanie a zhoršovanie výpadkov pamäti neskôr sprevádzajú aj iné mentálne poruchy.
Ak teda u svojho blízkeho zbadáte niektoré z nasledujúcich príznakov, určite by ste ho mali čo najskôr presvedčiť o návšteve psychiatra, alebo neurológa, ktorý je takisto kompetentný ochorenie diagnostikovať a určiť aj vhodnú liečbu:
- nenápadné zmeny osobnosti, ktoré sprevádzajú zvláštne maniere alebo nevhodné správanie,
- prehlbujúce sa poruchy pamäti,
- problémy s učením sa nových vecí, s obsluhou spotrebičov a predmetov bežnej potreby,
- zmätenosť, neschopnosť plánovania a riešenia komplexných problémov,
- problémy s rečou, s úsudkom,
- náladovosť, smútok, hnev, apatia, podráždenosť, depresia, úzkosť alebo iné poruchy nálad,
- dezorientácia v čase i priestore,
- problémy s adaptáciou v novom prostredí a pod.,
- utiahnutosť,
- v pokročilom štádiu pacient nespoznáva známe osoby,
- strácanie predmetov,
- nepokoj, agresivita, poruchy spánku,
- problémy s prijímaním potravy,
- strata kontroly nad samým sebou, telesnými funkciami,
- postupné ubúdanie aktivity, nepohyblivosť pacienta, závažná strata hmotnosti.
Dôležité sú aj tréningy pamäti
Vhodne zvolená liečba pomáha zmierňovať prejavy ochorenia, spomalí jeho priebeh a predlžuje dobu, keď pacient môže zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Súčasťou terapie, ale aj prevencie je tzv. kognitívna rehabilitácia - modifikovaný tréning pamäti, ktorý je účinným prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu. Pamäťový tréning je efektívnym nástrojom, ktorý môže pomôcť seniorom s problémami s pamäťou v bežnom živote, ale aj tým, ktorým tento typ aktivity odporúčajú lekári. Kognitívna rehabilitácia je rovnako dôležitá ako farmakologická liečba a je určená ľuďom s miernym až stredným stupňom Alzheimerovho ochorenia.
Na Slovensku máme nedostatok špecializovaných pracovísk, kde by našli odbornú pomoc tak pacienti s Alzheimerovým ochorením, ako aj ich príbuzní a ktoré by poskytovali možnosti vzdelávania rodinných príslušníkov aj špecializovaných opatrovateľov. Slovenská Alzheimerova spoločnosť (SAS) sa rozhodla riešiť tento problém realizáciou projektu zakladania kontaktných informačných miest pre pacientov a ich príbuzných.
Ako uvádza tajomníčka SAS Alžbeta Veselá, „ideálnym miestom pre vznik takýchto miest sú domovy dôchodcov a domovy sociálnych služieb, v ktorých sa nachádza odborný personál, ktorý môže svoje odborné znalosti a skúsenosti z každodennej starostlivosti odovzdať aj rodinným príslušníkom, ktorí sa starajú o člena rodiny v domácom prostredí. Slovenská Alzheimerova spoločnosť môže takýmto zariadeniam pomôcť pri zakladaní kontaktných miest formou poradenstva a vzdelávania opatrovateľov."
