Okolitý vidiek veľkomiest je dnes lákavý. Kým domácich už neprekvapí nič, zvedavci si určite kladú otázku, čo ukrývajú múry súkromných pozemkov. Závisí naozaj ich výška hlavne od toho, čím sa majitelia živia?
Vraví sa, že človek by mal zapadnúť do prostredia, v ktorom sa rozhodol žiť. U nás však zďaleka nie je pravidlom, že prostredie skutočne oplýva „typickým rázom“. V každom prípade je na majiteľovi, či sa v jeho záhrade s najrôznejšími kompozíciami môže pokochať aj cudzí pohľad. Ak je ich autorom dobrý záhradník, môže prechádzku v nej zmeniť na prehliadku fantastických tvarov, farieb a materiálov. Vkus a cit pre mieru musí prejaviť nielen on, ale aj investor.
Záhradníka si dôverne dohadzujú
„To, čím sa živím, nie je žiadna veľkolepá architektúra, som jednoducho záhradník,“ hovorí pán Alexander Juhász z Bratislavy. Tomuto remeslu sa vyučil ešte pred rokom 1989 a ako sám vraví, vtedy okrem zašívania sa na výstavách nebolo vo fachu veľmi čo robiť. Posledných osem rokov intenzívne záhradníči na voľnej nohe. Zo začiatku to bolo ťažké, ale dnes už o zákazky nie je núdza. Sypú sa „len“ vďaka osobným odporúčaniam jeho klientov a dôvere, ktorú si k nim vybuduje.
Na voľnej nohe s voľnou rukou
Alex má najradšej voľnú ruku. Takýto prístup je síce náročný a nie vždy sa stretne s porozumením klienta, ale stojí za to. Zátišia s gýčovými palmami nepokladá za celkom zdravý kompromis, preto tak ďaleko ani nezachádza. Keď majú klienti príliš vyhranené predstavy, musia si na prácu nájsť inú firmu. „Ešte sa mi nestalo, aby majiteľ záhrady, ktorý mi dôveroval, nebol spokojný,“ hovorí Alex, „tie najväčšie bariéry sú napokon aj tak vždy finančné.“
Na začiatku nikto nič nevie
Pán Juhász ako „voľný“ záhradník väčšinou najprv vybuduje iba istú časť záhrady, a potom spolu s majiteľom uvažuje o tom, či v podobnom duchu môže pokračovať ďalej. Zo začiatku mu nevie presne opísať, ako bude jeho záhrada vyzerať. Jej podoba sa rodí postupne a odvíja sa od každého predchádzajúceho kroku. Zdá sa vám to príliš riskantné? Pravdou je, že pán Juhász si na hluché obdobia a nedostatok zákaziek nesťažuje. Práca sa obvykle odvíja od stavby, ku ktorej záhrada prináleží. „Najčastejšie robím s úplne novými, rovnými plochami pri novopostavených domoch, ale zaujímavá je aj práca, kde je terén vopred určený objektmi, ktoré do svojho projektu zakomponujem,“ vraví Alex.
Voda nesmie chýbať
To, čo záhradník potrebuje, môže vždy získať buď priamo z prírody, alebo z predajnej siete. Alex pracuje väčšinou s trvalkami, veľmi rád využíva kameň a drevo, ktoré necháva v pôvodnej podobe, nanajvýš ich očistí, občas namorí alebo opáli. Nerád robí s veľkým počtom rovnakých drevín, radšej má rozmanitosť, a najúžasnejšie preňho je, keď je na pozemku potok. „Všetko veľmi ovplyvňuje prísun vody,“ vraví. S jej využitím sa usiluje vytvoriť istú mikroklímu. Vďaka zavlažovaciemu systému, šitému na mieru, nie je udržiavanie takejto záhrady otročinou.
Na oddych aj aktívne využitie
Na celkový dojem zo záhrady úzko nadväzuje osvetlenie. Záhradník si musí určiť solitéry, ktoré si zaslúžia bodové osvetlenie. Veľmi vďačné je mobilné a plávajúce osvetlenie, ktoré možno premiestňovať podľa potreby, nálady a počasia. Napokon - záleží opäť od majiteľa, či chce mať záhradu len na oddych, alebo aj na aktívne využitie. Dnes býva jej využitie často hlavne spoločenské, preto do nej treba zakomponovať sedenie, krb, pec alebo miesto na piknik či barbecue. Ak majiteľ holduje aj záhradkárčeniu, nie je problém vyhradiť zvláštne miesto pre pestovanie zeleniny, ovocia či kvetov.
Prechod nebýva plynulý
Jedným z dôležitých kritérií je plynulý prechod záhrady do interiéru. Najväčším nepriateľom pána Juhásza sú dnes často používané zámkové dlažby, ktoré sa dosť bijú s jeho predstavami o záhrade. „Najťažšie je presvedčiť klienta, že tam nepatria. Občas však klient vyhodí skôr mňa ako tie dlaždice,“ smeje sa. Napriek tomu však každého z nich vníma ako spolutvorcu.
V čom spočíva záhradnícky úspech
Pán Juhász využíva prirodzené vlastnosti, farby a tvary rastlín, ktoré sa dajú samy osebe využiť tak variabilne, že nepotrebujú žiadne umelé úpravy. „Usilujem sa, aby každá záhrada niesla v sebe rôzne podoby prírody,“ hovorí. „V tých starších a zabehnutých záhradách sa snažím zapojiť do novej kompozície to, čo je prírodou už dané.“
Navodenie nálady v záhrade je podstatnou časťou záhradníckeho úspechu. Ak má byť záhrada celoročne užívateľná, mala by byť pestrá v každom ročnom období, nielen počas sezóny. „Keď si majiteľ za to zaplatí, patrí sa vymyslieť mu to tak, aby sa mal na čo pozerať po celý rok,“ dodáva pán záhradník.
EVA ANDREJČÁKOVÁ
FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
