Cezhraničná spolupráca, výmenný styk, družobné mestá - to má nádych falošných túžob, formálnych socialistických záväzkov či papalášskych opijášov. Veľmi zdravo a prirodzene však existiuje čulý kultúrno-umelecký život okolo hraníc, a to bez zbytočných oficialít. Milá slávnosť sa pod familiárnym názvom Haus-art, čiže výstava, koncert a literatúra u niekoho doma, konala nedávno na dvore domu rodiny Lehotských v Plaveckom Štvrtku.
Svoje kresliarske a sochárske práce predstavil Jozef Barta. Dominovalo drevo. Okrem regálu s drobnými plastikami, niektorými až tak drobnými, že im autor hovorí ohmatávadlá (nosia sa vo vrecku kabáta), trónil na dvore aj ženský akt v nadživotnej veľkosti a treba povedať spolu s Jozefom Bartom, že keď socha, tak nahá žena. Nezaprie, že autoritami pre neho sú Angličan Henry Moore a bytostne blízky je mu chorvátsky sochár Ivan Meštrovič, pôsobiaci na prelome storočí v celej Európe i v zámorí. Nie je bez zaujímavosti, že Meštroviča oslovili argentínski Slováci a vytvoril pre nich nadživotnú sediacu figúru Martina Kukučína, ktorá - odliata v bronze - stojí pod smutnou vŕbou v Medickej záhrade v Bratislave. Konečne má už nový dôstojný podstavec. Meštrovič je vo svojom vzácne vyrovnanom robustnom i jemne dekoračnom výraze Bartovi taký blízky, že už viacero rokov naráža na jeho stopy pri potulkách za vínom v Chorvátsku. A aby toho nebolo málo, dokonca umelecky vyrezal jednu výplňovú dosku na dverách portála malého kostolíka, ktorá tam chýbala. Autor reliéfnej výzdoby chrámových vrát - Meštrovič.
Na stenách domu Lehotských o tom svedčia pôsobivé fotografie. Na trávniku stoja ešte dve obrovské hlavy. Človek si pri nich spomenie na Michelangelovho kričiaceho bojovníka aj na Messerschmidtove charakterové hlavy.
Keďže takéto Haus-akcie sa konajú raz tu, raz v rakúskom Weinvierteli a inokedy na južnej Morave, príhovory domáceho i hostí znejú aj v nemčine. Rovnako tak literatúra. Vo flautovom minikoncerte dcéry Jožka Bartu už môže naplno tiecť skvelá jazzová muzika svetobežníka a vynikajúceho bubeníka a organizátora medzinárodných jazzových projektov Doda Šošoku. Tentoraz nehrá sám, ale s kompletnou kapelou, a preto je to úplná povíchrica. Nevalila sa len hudba, tieklo aj výborné víno. Atmosféra sa nedá porovnať so stuhnutými oficióznymi podujatiami a ľudí bolo toľko, že sa ledva pomestili. Zábava to bola skvelá, všetci si mali čo povedať. Ak sa dozviete, že niekde sa koná stretnutie v rámci Haus-art, neváhajte. FERO GULDAN
KRESBA - AUTOR
