Medzi ľuďmi trpiacimi na depresie je čoraz viac mladých ľudí.
BRATISLAVA. Počet psychicky chorých ľudí stále pribúda. Kým v roku 2003 absolvovalo psychiatrické vyšetrenia na Slovensku 1,1 milióna ľudí, v roku 2008 to už bolo o 550 tisíc viac.
Štatistiky hovoria tiež o tom, že v roku 2006 prišlo na prvé vyšetrenie 78 tisíc pacientov, v roku 2008 ich už bolo takmer 100 tisíc, najčastejšie z okresov Bratislava, Košice a Nitra.
O desať rokov sa depresia ako najčastejšie a najzávažnejšie duševné ochorenie dostane v rebríčku na druhé miesto za ischemickú chorobu srdca.
Mladí podliehajú tlaku
Podľa psychiatričky a členky odbornej rady Ligy za duševné zdravie (LDZ) Evy Pálovej od obdobia po 2. svetovej vojne sa výskyt depresívnych ochorení stále posúva do nižších vekových kategórií. Trend je rovnaký v Európe, Afrike, Amerike či ázijských krajinách.
"Čiže nie je kulturálne podmienený, ale je znepokojivý," uviedla Pálová v rozhovore pre TASR v súvislosti s celoslovenskou informačnou kampaňou Dni duševného zdravia, ktorá vyvrcholí v dňoch 11. až 13. októbra verejnou zbierkou LDZ Dni nezábudiek.
Psychiatrička ďalej objasnila, že riziko vzniku depresie je v súčasnosti u 20 až 30-ročných na takej úrovni, ako bolo voľakedy medzi tridsiatnikmi a štyridsiatnikmi. Odborníci vidia príčinu v enormnom tlaku spoločnosti, ktorá neumožňuje "presúšanie sa v živote".
"Človek musí podať výkon, nemôže si dovoliť výpadky v práci, až sa ocitne v situácii, že musí vyhľadať pomoc," tvrdí doktorka Pálová.
Chýbajú lekári
Hoci psychiatrických pacientov pribúda, počet lekárov, ktorí by im s problémami pomohli, nenarastá v priamej úmere. Pálová informovala, že v rámci všeobecnej psychiatrie sa zvýšil počet ambulancií na Slovensku o 30, čo je však stále nedostačujúce.
"Na Slovensku je 6,3 pacienta na jedného lekára, na psychiatra pripadá 12 až 22 chorých," konštatovala s tým, že o tento odbor je síce medzi lekármi záujem, problémom však zostáva otázka financií. "Nemocnice pozerajú na svoje potreby, nevychovávajú lekárov pre ambulancie a stratila sa tam nadväznosť potreby praxe na klinike," objasnila súčasný stav.
Čo v tejto súvislosti psychiatrov mrzí najviac, je fakt, že sa skracuje doba, ktorú sú schopní venovať jednému pacientovi na približne 20 minút a nevyužívajú sa ani možnosti pracovať s chorým formou terapií či iných náročnejších procedúr.
Liečba sa však za uplynulých 25 rokov výrazne posunula k väčšej bezpečnosti a dobrej tolerovateľnosti medikamentov, prešlo sa na moderné stimulačné metódy, tvrdí psychiatrička. Stále ju však zaráža postoj veľkej časti spoločnosti, ktorý je otvorene negatívny k tejto skupine postihnutých.
Ďalší problém vzniká po tom, ako sa pacient po preliečení snaží postupne zaradiť do normálneho života. Následná liečba totiž absentuje. "Nikoho nenapadne, aby pacienta po fraktúre nohy a odstránení sadry poslal na druhý deň po prepustení z nemocnice do práce. Keď však odíde zo psychiatrie po ťažkej depresii, nemá kam ísť, ak nežije vo väčšom meste, kde je denný stacionár," upozornila psychiatrička. Na Slovensku je momentálne 17 takýchto zariadení, pričom by ich bolo potrebných dobudovať aspoň o 50 viac.
Občianske združenie LDZ sa preto už niekoľko rokov začiatkom októbra, keď si pripomíname Európsky deň depresie (1.10.) a Svetový deň duševného zdravia (10.10.), snaží upozorňovať verejnosť na problémy ľudí s duševnými poruchami.
