BRATISLAVA. Priebeh pandémie prasacej chrípky bol na Slovensku mierny. Konštatovali to dnes na tlačovej besede experti Úradu verejného zdravotníctva. Pandémia chrípky trvala od 11. júna do 10. augusta tohto roka. Na Slovensku sa od začiatku nákazy vyskytlo 1 210 potvrdených prípadov prasacej chrípky. Najviac ich bolo v novembri a decembri minulého roka, najčastejšie ochoreli ľudia v Bratislavskom kraji.
Počas sezónnej chrípky býva najvyššia chorobnosť na jar, no v prípade pandémie sa najviac prípadov vyskytlo na jeseň minulého roka. Informoval o tom Ján Mikas z odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva SR.
Prvé informácie o prasacej chrípke v Mexiku zverejnili 24. apríla 2009, 30. apríla vydal hlavný hygienik SR Ivan Rovný prvé odporúčania. Svetová zdravotnícka organizácia potom šiesty stupeň pandémie vyhlásili 11. júna. Na Slovensku sa prvý prípad vyskytol 28. mája 2009 v Bratislavskom kraji.
Odborníci sa 3. novembra rozhodli začať monitorovať takzvané SARI, teda syndróm akútnej respiračnej insuficiencie. Týchto zaznamenali dohromady 432, v 251 prípadoch sa k nemu pridružili aj iné diagnózy. Až 125 zo 432 chorých malo v tele aj vírus A(H1N1). Na SARI zomrelo 91 ľudí, 57 z nich malo aj prasaciu chrípku a 39 aj inú diagnózu. Najviac prípadov SARI aj úmrtí bolo v skupine 45 až 64-ročných. SARI sa objavilo aj u desiatich tehotných žien, šesť z nich ochoreniu podľahlo.
Odborníci sa rozhodli objednať milión vakcín pre asi polovicu populácie. „Nebolo to jednoduché rozhodovanie,“ tvrdí Mikas. Najskôr sa totiž ľudia sťažovali na nedostatok očkovacích látok, no nakoniec sa väčšina zaočkovať nedala. „Vtedy sa zdalo číslo veľmi nízke, teraz je otázka, čo s vakcínou bude,“ dodal Mikas. Posledné vakcíny na Slovensko dorazili vo februári tohto roka, najskôr na očkovanie vyzývali rizikové skupiny a nakoniec ju ponúkali všetkým.
Epidemiológovia si robili aj prieskum zaočkovanosti, medzi o niečo viac ako 340-tisíc ľuďmi dosiahla len 1,4 percenta. O počte vakcín rozhodovala pandemická komisia. Časť vakcín však už exspirovala, posledným 120-tisícom vyprší trvanlivosť 30. novembra. O ich ďalšom osude rozhodne pandemická komisia. Tie, ktoré exspirovali, však podľa Mikasa treba zlikvidovať.
. „Chrípku verejnosť považuje za banálne ochorenie, bohužiaľ, nie je to tak,“ varoval Mikas. Môže totiž dôjsť ku komplikáciám aj smrti najmä v rizikových skupinách. Na vírus chrípky neexistuje liečba napriek tomu, že ho poznajú už desiatky rokov a každý rok zasiahne aj pol milióna Slovákov. Raz za niekoľko rokov sa vyskytne pandémia, ktorá zasiahne celé kontinenty a spôsobuje ju nový typ chrípky. Najťažšou pandémiou bola v minulom storočí španielska chrípka.
Novú pandémiu chrípky vyhlásili vlani po viac ako 40 rokoch od poslednej pandémie. Ako tvrdí Jarmila Pertinačová z bratislavského regionálneho úradu verejného zdravotníctva, s pandémiou odborníci počítali, prvým znakom bola vtáčia chrípka v Ázii. Nakoniec však nový typ prišiel z Mexika, kde sa zrejme spojili ľudský, prasací a vtáčí typ.
