Ilustračné foto
Ilustračné foto
na záchranu dedičstva spoločnosťou či sponzormi, ide najmä o uvedomenie si dôležitosti seriózneho prístupu každým členom tejto spoločnosti. Nie sme na Slovensku z tohto pohľadu ešte niekde na prahu evolučného vývoja?
Krajinou, z ktorej vyšiel priamy podnet k prvým pamiatkarským akciám u nás, bolo Bavorsko, a to cez pamiatkovú starostlivosť Habsburgskej monarchie, kde bola pamiatkovým orgánom C.k. centrálna komisia (Kaiserliche und konigliche Central – Commision zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkmale). Roku 1853 začala komisia svoju činnosť aj na slovenskom území. Napriek tomu, že C. k. centrálna komisia sa svojím názvom hlásila k architektonickým pamiatkam, jej zorné pole od začiatku obsahovalo temer celý dnešný register pamiatok.
Nenávratné škody
O činnosti komisie na Slovensku počas jej 20-ročného účinkovania (1853-1872)/ vieme málo. Medzi známe úpravy patria obnova eszterházyovského pamätníka vo Veľkých Vozokanoch, reštaurovanie benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku, záchranné práce na Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Ipolyi Stummer ako konzervátor južnej časti Bratislavského kraja, vykonal rozsiahly terénny a historický prieskum pamiatok Žitného ostrova a vydal ho tlačou. Tento materiál sa stal na takmer 100 rokov jediným parciálnym súpisom pamiatok na Slovensku.
Roku 1872 bola zriadená Uhorská dočasná komisia pre pamiatky, úlohou boli súpis, dokumentácia, kategorizácia a údržba pamiatok. V prehľade činnosti komisie za rok 1870/1871 sa ako príloha nachádzal zoznam 853 významnejších pamiatok krajiny.
Nástupcom dočasnej komisie sa stala Štátna pamiatková komisia, ktorá spravovala pamiatky na Slovensku počas obdobia 50 rokov. Vo vzťahu k Slovensku Štátna pamiatková komisia najviac pozornosti venovala sakrálnym pamiatkam, najmä architektúre.
Od začiatku 20. storočia vzrastal počet svetských pamiatok, reštaurovala sa aj významná svetská architektúra (Bojnice, Zvolen, Vígľaš, Banská Bystrica). Do sféry záujmu Štátnej pamiatkovej komisie sa dostáva tiež meštianska architektúra. V zhode s dobovými tendenciami sa Štátna pamiatková komisia stará predovšetkým o solitérne pamiatky, postupne objavuje hodnotu historických súborov, ako hradieb, veží, bášt, mestských brán. V registri pamiatok sa začínali v 20. storočí objavovať aj dnešné národno-historické pamiatky (milenárne pomníky na Devíne a na Zobore).
vedomosti a starostlivosti
Názory a vedomosti o pamiatkovej starostlivosti i prístupy k reštaurovaniu boli neadekvátne a po roku 1872 sa k týmto nedostatkom pripojilo apriórne výlučné hodnotenie gotiky, ako vrcholu európskeho umenia. Architekti, ktorí mali reštaurovať pamiatky, odstraňovali z nich všetko, čo bolo dostavané neskôr a zostali v zajatí puristickej metódy optimalizovanej gotiky. Vrcholom regotizačných puristických úsilí architektov komisie, boli obnovy gotických katedrál v Košiciach a Bardejove.
