Do kultúrneho života Slovenska vstúpila začiatkom 30-tych rokov. V roku 1931 začala pracovať ako kustód v Mestskom múzeu Bratislava, kde sa zaslúžila o prvé umenovedné spracovanie zbierok. V rokoch 1936-1942 spolupracovala na vytvorení stálej inštalácie umelecko-historických zbierok v SNM Martin. V rokoch 1952- 1955 pôsobila ako správkyňa štátneho kaštieľa v Betliari a hradu Krásna Hôrka, čo bola obvyklá komunistická „schopnosť“ využiť schopnosti odborníka odsunom do závetria.
Po návrate do Bratislavy pôsobila ako pedagóg, neskôr na Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti v Bratislave vo funkcii hlavnej redaktorky a recenzentky trojdielneho Súpisu pamiatok na Slovensku. Významné sú jej štúdie slovenskej renesancie a baroka. V celom jej diele popri skúsenom radení a triedení materiálu sa prezentuje znalosť súvislostí a analógií v domácich a európskych dimenziách. Patrí k zakladateľskej generácii slovenskej historiografie umenia a pamiatkovej starostlivosti.
Václav Mencl (1905-1978) a Dobroslava Menclová (1904-1978)
Pre oblasť pamiatkovej starostlivosti na Slovensku je dodnes najzávažnejším prínosom priekopnícke dielo manželov Menclovcov. Václav Mencl pôsobil v rokoch 1930-1939 v Štátnom referáte na ochranu pamiatok v Bratislave. Jeho pričinením sa realizovali prvé pamiatkové obnovy a opravy románskych a gotických kostolov na Slovensku, konzervovali hrady.
Od roku 1933 uverejňoval výsledky svojho bádania románskej a gotickej architektúry i stredovekých miest na Slovensku. Roku 1936 vyšla kniha manželov Menclovcov Bratislava, stavebný obraz mesta a hradu, prvé dielo odborníkov o vývoji architektúry mesta. Na východe Slovenska sa zaslúžil o konzerváciu drevených kostolov na Šariši a Zemplíne.
Dobroslava Menclová sústredila svoju pozornosť na dejiny architektúry Slovenska, najmä však na problematiku hradov a zámkov. Roku vyšli jej 1941 Pamiatky pozdnej gotiky v Turci a roku 1942 Súpis výtvarných pamiatok Oravy. Spracovala tiež prehľad vývoja architektúry od 17. do pol. 19.storočia, ako aj prehľad vývoja renesančnej architektúry Slovenska.
Vendelín Jankovič (1915-1997)
Ako absolvent histórie pôsobil v rokoch 1939-1947 ako pracovník v rôznych archívoch na Slovensku. Svoju publikačnú a bádateľskú činnosť sústredil na obdobie 16.-18.storočia na Slovensku. V rokoch 1954-1959 pôsobil ako archivár v Matici slovenskej. Od 60-tych rokov sa zameral na spracovanie života a osudov mestskej society za feudalizmu. Publikoval topografiu historického jadra Bratislavy v 14.-16.storočí (1972) a podieľal sa historickými časťami na Súpise pamiatok na Slovensku I.-III. Spracoval tiež výberové bibliografie pamiatkovej literatúry na Slovensku.
Blanka Kovačovičová-Puškárová (1926-1999)
K zakladateľskej generácii odborných pracovníkov pamiatkovej starostlivosti na Slovensku patrí aj Blanka Puškárová, ktorá po absolvovaní štúdia dejín umenia a národopisu začala roku 1950 pracovať na záchrane pamiatkového fondu. Ochrana, výskum a evidencia pamiatok Slovenska sa stala pre ňu celoživotným poslaním. V roku 1951 patrila k riešiteľskému kolektívu, ktorý začal a spracoval prvý komplexný súpis pamiatok na Slovensku. Viedla viaceré výskumné práce pri obnove kostolov, ale i pri záchrane objektov – pamiatok dotknutých výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Spracovala fond pamiatok na území okresov Bardejov, Prešov a Rožňava. Vydala viacero samostatných publikácií o mestských pamiatkových rezerváciách na Slovensku. Venovala sa tiež dreveným kostolom a zvoniciam na východnom Slovensku.
