Negatívom, ktoré ovplyvňuje hodnotenie uhorskej pamiatkovej starostlivosti v celých dejinách je snaha maďarských zberateľských inštitúcií odviezť čo najviac fondu Slovenska a tak sa do Budapešti a Ostrihomu previezli gotické tabuľové oltáre a plastiky stredovekého umenia.
Zmena záujmu pamiatkárov
Druhé štvrťstoročie 20. storočia po vzniku Československa znamenalo odklon od puristickej a rekonštrukčnej (dotváracej) metódy a príklon k prísnej konzervácii. Zmenil sa tiež predmet záujmu pamiatkovej starostlivosti. Do popredia sa posunul záujem o drevenú architektúru, sakrálnu i svetskú. Stúpa tiež záujem o technické pamiatky, najmä hnuteľné.
Slovenskú pamiatkovú správu vytvorilo nariadenie ministra s plnou mocou pre Slovensko roku 1919. Vedúcim komisariátu bol architekt Dušan Jurkovič. Keď v októbri roku 1921 vyhorela obec Čičmany, vládny komisariát si predsavzal pomocou D. Jurkoviča obnoviť ich v plnej kráse. Zámer sa však nepodaril, nerešpektoval sa pôvodný pôdorys obce.
Komisariát bol zainteresovaný aj na zachraňovaní hradov a hradných ruín. V Trenčíne konzervovali Barborin palác, zamerali najväčší hrad v strednej Európe, Spišský hrad a architekt Jurkovič vypracoval projekt na záchranu Oravského hradu. Prebiehali aj práce na obnove Devínskeho hradu a Beckova.
Z pamiatkových akcií v r. 1939 -1945 boli významnejšie adaptácia Grassalkovichovho paláca na sídlo prezidenta a reštaurovanie rímskokatolíckeho kostola v Liptovskom Mikuláši na popud akademického maliara Janka Alexyho.
Straty aj po vojne
Počas vojny, v roku 1944 sa pamiatky dostali do bezprostredného nebezpečenstva. Pamiatkový fond na Slovensku utrpel značné škody, ale oveľa viac im ublížili nasledujúce mesiace po prechode frontu. Podľa údajov z roku 1947 bolo na Slovensku vo vojne a po nej zničených alebo poškodených 255 kaštieľov a kúrií, 20 hradných ruín, 525 kostolov. Zarážajúce a typické pre povojnové obdobie boľševizácie je, že ľudia rozkradli a zničili interiér 450 kaštieľov a kúrií, ba neraz tieto aj rozobrali na tehly (Vígľaš, Abrahám…). V roku 1949 bolo vyhlásených prvých 14 pamiatkových objektov za štátny majetok.
Roku 1954 bola vyhlásená Mestská pamiatková rezervácia v Bratislave, o rok neskôr pri príležitosti 700-stého výročia založenia mesta aj Banská Bystrica. Roku 1961 sa vypracoval návrh na vyhlásenie prvých národných kultúrnych pamiatok na Slovensku – 23 objektov a dielo Majstra Pavla z Levoče.
Bohatí na pamiatky – chudobní na ich záchranu
Najvýznamnejšou kategóriou pamiatok sú národné kultúrne pamiatky, ktoré okrem troch hnuteľných umeleckých diel tvorí 69 nehnuteľných pamiatok. Okrem nich k 1. januáru 2002 evidujeme na Slovensku 12 722 nehnuteľných kultúrnych pamiatok zapísaných v Ústrednom zozname. Z toho je 7515 pamiatok architektúry a 1821 pamiatok ľudovej architektúry.
Na Slovensku je dnes 18 mestských pamiatkových rezervácií, 10 pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry a 89 mestských a vidieckych pamiatkových zón. Okrem hradov, kaštieľov, kúrií, kostolov a kláštorov je registrovaných 1734 ľudových domov a 2439 meštiackych domov.
Významného ocenenia sa dostalo Slovensku na medzinárodnom pódiu. Najmä pre svoju výnimočnosť sú Spišský hrad s okolím, Banská Štiavnica s okolitými technickými pamiatkami, osada ľudovej architektúry Vlkolínec a historické jadro mesta Bardejov zaradené medzi lokality svetového kultúrneho dedičstva podľa príslušného dohovoru UNESCO.
Aký osud však čaká na ostatné pamiatky, čo z nich budeme schopní zanechať našim potomkom, je v súčasnosti neisté. (ľš)
Mestské pamiatkové rezervácie
Vyhlásené mesto počet
v roku objektov
1. 1950 Banská Štiavnica 191
2. 1950 Bardejov 131
3. 1950 Kežmarok 256
4. 1950 Kremnica 116
5. 1950 Levoča 339
6. 1950 Prešov 257
7. 1950 Spišská Kapitula 24
8. 1950 Spišská Sobota 89
9. 1954 Bratislava 264
10. 1955 Banská Bystrica 200
11. 1981 Nitra 23
12. 1983 Košice 500
13. 1987 Trenčín 112
14. 1987 Trnava 139
15. 1987 Žilina 58
16. 1990 Svätý Jur 26
17. 1991 Podolínec 63
18. 1995 Štiavnické Bane 20
Spolu 2808
