Narúša bielenie zubov peroxidom vodíka zubnú sklovinu alebo nie? Kedysi si nad takouto malichernosťou hlavu nelámali. Po bielych zuboch túžili už starí Egypťania a najviac sa im osvedčilo drhnutie popolom z ohniska. Vyrábali si aj akési zubné pasty - zmiešaním popola, pečených vajec, myrty, mušieľ a pemzy - pórovitej horniny vulkanického pôvodu. Nanášali ich prstami alebo drevenými paličkami.
Od popola k popolu
Okolo roku 1000 odporúčajú Peržania používať zubný prášok z vypálených jeleních parohov, ulít slimákov a ustríc a z pálenej sadry. Iný recept zahŕňa olovo, medenku, kadidlo, meď a rozdrvený kremeň. Všetky spomínané zmesi obsahujú malé pevné častice (tehlový prach, porcelán, kameninu, kosti zo sépie), ktoré zuby mechanicky brúsia, čoho výsledkom je svetlejšia farba skloviny. Abrazívna, čiže brúsiaca metóda sa používa dodnes, naše bieliace pasty obsahujú perlit, jemný prášok vulkanického pôvodu, čiže prakticky vzaté, od popola sme sa veľmi nevzdialili.
Drastické metódy
V Anglicku koncom 17. storočia patrila údržba zubov do pracovnej náplne holiča (barbiera alebo po česky lazebníka). Okrem toho, že vás oholil, skontroloval vám aj chrup, prípadne vytrhol boľavý zub. Anglickí holiči prišli aj s nápadom bieliť zuby kyselinou dusitou. Žieravina fungovala stopercentne, po farebných fľakoch a zubnej sklovine neostali ani stopy.
Takto poškodené zuby boleli a oveľa viac sa kazili. Bezchybný vzhľad bol však dôležitejší, bielenie sa stalo módnym hitom. V 19. storočí objavili Taliani fluorid a spôsobili revolúciu v dentálnej hygiene. Odvtedy sa fluór pridáva do zubných pást a podľa väčšiny odborníkov chráni zubnú sklovinu pred kazom.
Ďalší revolučný objav sa odohral v roku 1970, keď si stomatológovia všimli, že antiseptické roztoky s obsahom peroxidu, ktoré používajú na výplachy úst, zosvetľujú sklovinu. A novodobá história bielenia zubov sa mohla začať.
Ľudové triky
Ani naše staré matere sa nechceli hanbiť za žlté zuby a hoci dentistu poznali len v podobe felčiara trhajúceho boľavé zuby na jarmokoch, prišli na niekoľko fungujúcich trikov. Zuby si bielili kuchynskou soľou, sódou bikarbónou, kypriacim práškom alebo octovou vodou. Tak ako predchádzajúce recepty, aj tieto spoľahlivo narúšali zubnú sklovinu. Účinné je aj žutie citróna. Ak vám, samozrejme, neprekáža to, že odborníci už pri častom pití citrusových džúsov odporúčajú používať slamku, aby neprichádzalo ku kontaktu nápoja so zubami.
Druhy bielenia
Ordinačné bielenie
Najrýchlejší a najefektívnejší spôsob bielenia. Dentista vám na zuby nanesie koncentrovaný, až 35-percentný peroxid vodíka a aktivuje ho pomocou plazmovej lampy alebo lasera. Druhý spôsob je podobný domácemu bieleniu. Lekár urobí otlačok vášho chrupu, vyrobí aplikátor a ten si zoberiete domov spolu s peroxidovým gélom v striekačke. Doma bielite až do získania požadovaného odtieňa.
Pieskovanie
Robí sa ambulantne. Ide o mechanické čistenie pomocou prášku rôznej zrnitosti a vody, ktoré sa aplikujú pod vysokým tlakom. Metóda je šetrná k sklovine, odstráni fajčiarske pigmenty a kávové zafarbenie. Je to prvý krok, predtým, ako lekár pristúpi k chemickému bieleniu pomocou peroxidu vodíka.
Domáce bielenie
V drogériách a lekárňach si môžete kúpiť bieliace prúžky alebo univerzálne zubné nosiče naplnené bieliacim gélom. Vhodné sú len pre zdravé zuby bez kazov, koruniek a faziet. Zväčša sa nechávajú pôsobiť dvakrát denne po 30 minút. Výsledok sa dostaví o niekoľko dní. Obsahujú 10-percentný peroxid. Ešte jemnejší účinok majú bieliace tyčinky s obsahom 5-percentného peroxidu. Vhodné sú na cielené bielenie jedného alebo viacerých zubov. Gél sa nanesie a necháva pôsobiť celú noc.
