BRATISLAVA. Viac ako polovica Slovákov starších ako 15 rokov trpí dlhotrvajúcim zdravotným problémom, ťažkosti im spôsobuje najmä vysoký krvný tlak. Takmer dve tretiny populácie napriek tomu vnímajú svoj zdravotný stav ako dobrý alebo skôr dobrý. Vyplýva to z vybraných predbežných výsledkov prvého európskeho zisťovania o zdraví (EHIS 2009), ktoré dnes novinárom predstavili zástupcovia Štatistického úradu.
Na chronické zdravotné problémy sa sťažovalo 57 percent opýtaných, trpia nimi viac ženy ako muži.
"Najčastejším problémom u mužov aj žien je vysoký krvný tlak," povedal riaditeľ odboru sociálnej štatistiky úradu Pavol Baxa.
V prípade oboch pohlaví sú v popredí tiež alergie. Muži bývajú často vystavení aj silným bolestiam chrbta, ženy zasa bolestiam hlavy. Lekár však potvrdil migrénu iba u zhruba polovice žien s týmto problémom.
Problémy s nadváhou
S rastúcim vekom sa kvalita zdravia obyvateľstva zhoršuje, podľa štatistikov je to pozorovateľné už po dosiahnutí tridsiatky.
"Stredná generácia je z jednej tretiny obmedzovaná zdravotným problémom," tvrdil Baxa.
Svoje zdravie označilo za skôr dobré alebo veľmi dobré 64,1 percenta respondentov, opačne ho vnímalo 12,2 percenta účastníkov prieskumu. Ženy v porovnaní s mužmi hodnotili svoje zdravie ako horšie.
Zisťovanie potvrdilo tiež vysoké rozšírenie nadváhy a obezity u Slovákov. "Veľmi silne dominuje a vyskytuje sa neprimerane vo všetkých vekových kategóriách," priblížil Baxa.
Nadváhou podľa výsledkov zisťovania trpí tretina populácie, obezitou takmer 14 percent. Naopak, podváha je oveľa častejšia u žien, najmä mladších. Vo veku 15 až 24 rokov ju mala vyše pätina žien.
Alkohol pijú častejšie muži
Úrad skúmal tiež užívanie návykových látok, ktoré ovplyvňujú zdravie obyvateľstva. Z výsledkov vyplynulo, že denne fajčí vyše štvrtina mužov a zhruba polovičný podiel žien. Zlozvyku nikdy neprepadlo 71,2 percenta ľudí. Alkohol častejšie konzumujú muži, jeho denné požívanie priznalo 8,2 percenta opýtaných mužov.
Štatistici zbierali údaje o zdravotnom stave obyvateľstva vlani na jeseň. Získali odpovede od takmer 5000 respondentov, ktorí hodnotili stav svojho zdravia za uplynulý rok. Ide o prvé štatistické zisťovanie tohto druhu na Slovensku. Podrobnejšie výsledky zverejní úrad koncom roka v publikácii a na internete. Údaje podľa rovnakej metodiky sa zbierali aj v ďalších krajinách únie, porovnateľné budú neskôr.
Chrup slovenských detí patrí k najhorším v únii
Chrup slovenských detí patrí k najhorším v Európskej únii. Vyplýva to z prieskumu zubárov medzi školákmi. Len necelá tretina žiakov v krajine vo veku päť až 12 rokov nemá zubný kaz či vytrhnutý zub. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa pritom snaží dosiahnuť, aby už v tomto roku bolo bez zubného kazu v jednotlivých krajinách až 80 percent detí. Novinárom to dnes povedali zástupcovia Slovenskej komory zubných lekárov.
"Stav chrupu detí a dorastu je veľmi zlý, u detí v predškolskom veku sme dokonca na predposlednom mieste v Európskej únii, horšie skončilo už len Rumunsko," povedala hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre zubné lekárstvo Neda Markovská. Vychádza pritom z prieskumu, ktorý v súčasnosti prebieha na vybraných školách. Prieskum, ktorý potrvá do februára, pomohli organizovať zastúpenie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku a komora zubných lekárov.
V prieskume zatiaľ lekári zmapovali stav zdravia zubov vyše 1100 deťom v rôznych regiónoch krajiny. Slovenskí žiaci majú priemerne pokazených 2,6 zubu. Vo Fínsku však napríklad bol už v roku 1992 tento index len 1,3.
Máme nedostatok stomatológov
Za zlý detský chrup môže podľa Markovskej najmä nedostatočná ústna hygiena, vysoká spotreba cukrov v nápojoch či vynechávanie pravidelných preventívnych vyšetrení. K pravidelnému ošetrovaniu detských pacientov, ktoré je časovo náročnejšie než dospelých, nie sú navyše dostatočne motivovaní ani lekári, poznamenala Markovská.
Jednou z príčin zlého stavu je však aj nedostatok zubných lekárov, na Slovensku ich chýba asi tisícka. "Podľa vyhlášky ministerstva o minimálnej sieti zubných lekárov má pripadať na jedného zubára asi 2600 obyvateľov, sú však regióny, kde je na jedného lekára aj 6000 obyvateľov," povedal prezident komory zubných lekárov Ján Gašič.
Jedným z faktorov, ktorý bráni zlepšeniu stavu detských chrupov, je tiež stravovanie. Zuby ničí napríklad nadmerná konzumácia sladených nápojov. Na Slovensku pritom podľa Markovskej konzumácia cukru výrazne stúpla. Kým napríklad v roku 1994 sa spotrebovalo 28 kilogramov sladidla na osobu, v roku 2002 už to bolo takmer 44 kíl.
Predchádzaniu zubných kazov pomáha najmä pravidelná a dostatočná domáca starostlivosť o chrup. Tá dokonca môže podľa odborníkov riziko zubných kazov takmer úplne eliminovať.
Zdravie_obyvatelov_SR
