Máloktorý pravidelný fajčiar nezachytil v posledných týždňoch dve dôležité správy. Tá prvá sa šíri z Bruselu a hovorí, že tamojší úradníci uvažujú nad totálnym zákazom fajčenia na verejných priestranstvách v celej únii. Keďže na Slovensku sa cigarety už nevyrábajú, dobrý prehľad o počte cigariet, ktoré sa vyfajčia na našom území, má Colná správa. K dispozícii sú údaje za posledné tri roky, ktoré naznačujú znižujúcu sa spotrebu. V roku 2008 išlo o niečo vyše šesť miliárd kusov cigariet a cigariek, v roku 2009 4,5 miliardy a v tomto roku zatiaľ 3,7 miliardy. Svetová zdravotnícka organizácia robila v roku 2008 prieskum, podľa ktorého fajčilo 41,4 percenta mužov a 18,5 percenta žien. Nie sme najtuhší fajčiari v Európe, prvenstvo držia Rusi (70,2 percenta mužov a 23,2 percenta žien). Najviac žien fajčí v Srbsku (40 percent). Najmenej fajčia v Albánsku, Belgicku, na Islande, v Slovinsku a vo Švajčiarsku. Mimochodom, prirovnanie „fajčíš ako Turek" nie je veľmi výstižné, pretože Turci fajčia nadpriemerne, ale nie sú to žiadni rekordmani (53,3 percenta mužov, 20 percent žien).
Druhá má možno menší dosah, no o to pravdepodobnejší výsledok: slovenská vláda bude zvyšovať spotrebné dane a medzi nimi i daň z tabaku. Zo skúseností každý vie, že takéto rozhodnutie sa skôr či neskôr naplno odrazí v cene škatuľky.
Ak niekto uvažuje nad tým, či prestať fajčiť, tak práve informácia o budúcom zdražení preňho môže byť tou poslednou kvapkou pred rozhodujúcim pokusom.
Vedia si to spočítať
Každý fajčiar by si dokázal spomenúť na kázanie učiteľa, kolegu alebo rodiča v duchu: „ide ti to iba do peňazí a ničí ti to zdravie". Proti takejto triviálnej logike na prvý pohľad niet argumentov. S výnimkou toho, že predsa ľudský mozog nie je len o logike, lepšie povedané, že jeho logika je zložitejšia, než aby sa dala zredukovať na sčítanie a odčítanie.
A to platí aj o mozgu závislého fajčiara. Dvaja ekonómovia Gery Becker a Kevin Murphy vďaka skúmaniu fajčenia a iných nerestí sformulovali teóriu, ktorá už svojím názvom musí provokovať protifajčiarskych bojovníkov: teóriu racionálnej závislosti.
Podľa nej si závislý vie spočítať náklady svojho zlozvyku, teda náklady finančné i zdravotné. A chápe aj to, že každá vyfajčená cigareta zvyšuje jeho chuť zapáliť si ďalšiu.
Lenže náklady porovnáva so ziskom, presnejšie s pôžitkom vyfajčiť cigaretu tu a teraz. A podľa váhy, ktorú jeho mozog prisúdi nákladom a výnosom, sa rozhoduje. Dá sa toto považovať za neracionálny proces?
Faktor cena
A prečo je práve teraz, pred očakávaným zdražením cigariet pre mnohých tá pravá chvíľa prestať? Ekonómovia ponúkajú jednoduché vysvetlenie v duchu teórie: keď fajčiar zistí, že budúce náklady jeho závislosti stúpnu, rovnica v jeho mozgu môže zmeniť doterajší výsledok, aj keď ešte v tejto chvíli cigarety nie sú drahšie.
Do ľudskejšej reči preložil tvrdenie teoretikov ekonomický novinár a spisovateľ Tim Harford, keď použil analógiu s nájomným. „Zmeniť prenájom je náročné a nákladné, tak ako náročné je skoncovať so závislosťou," píše Harford v populárnej knihe Logika života.
No v momente, keď prenajímateľ oznámi nájomníkovi, že o tri mesiace nájomné zvýši, je ideálny čas poobzerať sa po inom bývaní. Inak by to bolo napríklad s obľúbenou reštauráciou, ktorá by oznámila, že v budúcnosti zvýši ceny. Nie je žiadny dôvod hľadať inú reštauráciu, kým má pôvodný cenník, dôvod príde až v deň, keď cenník prepíše.
Rozdiel medzi prípadom prenájmu a reštaurácie je zrejmý: väzba na bývanie je oveľa silnejšia. A silná je i väzba závislého fajčiara na cigarety.
Zdražovanie ako motivácia
Že je čas prestať fajčiť, si povedal aj hudobník Tomáš Zámožík, keď sa dozvedel o zdražovaní cigariet. „Môj mozog na tú informáciu reaguje myšlienkou, že s odvykaním treba začať teraz, aby som bol pripravený na moment, keď k samotnému zdraženiu príde a aby som bol už zbavený závislosti." Ale Zámožník je súčasne dôkazom, že ak je fajčiar závislý, ekonomika môže ísť bokom, pretože „za ten čas, čo fajčím, cigarety zdraželi na dvojnásobok, možno trojnásobok, vždy postupne, a doteraz som s tým neprestal," hovorí.
Zámožník je teda i dôkazom, že keď sa vyššie ceny stanú skutočnosťou, človek si zvykne a ustáli sa rovnica vo fajčiarovom mozgu. Motivácia prestať s fajčením oslabne.
Literatúra ponúka množstvo ďalších dôkazov. Keď cigarety zdražejú o desať percent, ich spotreba sa zníži o päť percent. Taký je výsledok všeobecnej štúdie Svetovej banky z roku 1999. „To sa však týka krajín s nižšou životnou úrovňou," hovorí vedúci Centra kontroly tabaku a alkoholu Úradu verejného zdravotníctva SR Róbert Ochaba. „V krajinách, kde je vyšší ekonomický rozvoj, je číslo o niečo nižšie. Z toho vyplýva, že na cenu citlivejšie reagujú ľudia, ktorí zarábajú menej. Existujú však aj rozdiely v strednej triede a zdá sa, že práve v nej reagujú na zmeny cien najcitlivejšie. O tom však takéto štúdie nehovoria, lebo zaraďujú krajiny len do dvoch kategórií, vyššej a nižšej."
Okrem toho existujú i výnimky. Zvýšenie cien sa takmer vôbec nedotýka okrem tínedžerov ani ľudí s najnižším sociálnym statusom. „Napríklad u bezdomovcov a v rómskej komunite je výskyt fajčenia obrovský, 60 až 80 percent," hovorí Ochaba. „Jediným spôsobom, ako regulovať spotrebu v takýchto skupinách, je teda legislatíva - zákazy fajčenia na verejných miestach."
Podľa štúdií zdražovanie tabakových výrobkov nehrá úlohu u ľudí s vysokými príjmami, ale aj tí prestávajú fajčiť, hoci z iných dôvodov. V ich prípade môže zavážiť napríklad prostredie, spoločenské zvyklosti a podobne.
Návykový tovar
Harford vysvetľuje, že návykový tovar je citlivejší na zmeny v cenách ako nenávykový a závislí ľudia môžu venovať väčšiu pozornosť cene než príležitostní užívatelia. Uvádza, že hneď ako nejaký americký štát zvýšil dane z alkoholu, znížila sa jeho konzumácia a miera úmrtí na cirhózu pečene klesla ešte rapídnejšie.
Štúdie, ktoré podrobne mapujú zvyklosti fajčiarov u nás, nemáme, ale faktom je, že dospelých fajčiarov ubúda. „Od roku 1990 sa ceny cigariet zvyšovali približne každé dva roky a počet dospelých fajčiarov sa priebežne znižoval. V roku 2000 ich bolo 42 percent, dnes 36 percent. Naopak, priam fajčiarsku epidémiu sledujeme u ľudí vo veku okolo 16 rokov, u ktorých cena nemá vôbec žiadny vplyv na spotrebu a ak, tak v obmedzení počtu vyfajčených cigariet."
Zdraženie cigariet sa jednoznačne prejavuje na spotrebiteľskom správaní aj podľa Michala Hanzela zo spoločnosti GG Tabak, distribútora tabakových výrobkov. „Nielenže sa znižuje celkový objem predaných škatuliek, ale ľudia začínajú kupovať aj lacnejšie značky," potvrdzuje.
Ako s tým seknúť
Vyrátať si, koľko stojí fajčenie povedzme za rok, je veľmi ľahké a výsledné číslo žiaden fajčiar nevidí rád. Druhá vec je prestať fajčiť, a to aj keď nie ste závislý fajčiar. Existuje viacero možností, od klasických až po novinku - liek na predpis, ovplyvňujúci receptory v mozgu.
Postupné znižovanie dávok je regulárna metóda. Aj tu je rozhodujúca pevná vôľa, fajčiar však nemá ten zúfalý pocit z toho, že si už nikdy nedá cigaretu. Metóde dôrazného strihu sa hovorí cold turkey (studený moriak), zo dňa na deň. Názov dostala podľa studeného potu pri abstinenčných príznakoch. Je to dobrá metóda v prípade silných fajčiarov obdarených pevnou vôľou a nestojí nič.
V prípade postupného znižovania alebo i rázneho seku sa dá vypomôcť nikotínovými tabletkami (30 ks), za ktoré zaplatíte od 10 do 13 eur. Nikotínové náplasti (7 ks) stoja 20 eur, ak sa však rozhodnete využiť pomoc odborníkov, ktorí pracujú s prístrojmi, pripravte si 25 eur na elektroakupunktúru, minimálne 50 eur na tri sedenia v rámci hypnoterapie a tri balenia beznikotínových tabletiek pre 12-týždňovú terapiu vás vyjdú na 175 eur.
Tínedžerov pribúda
Zapálili ste si cigaretu počas posledných tridsiatich dní? Takto znela otázka adresovaná tínedžerom vo veku okolo 16 rokov. V roku 1995 na ňu kladne odpovedalo 34 percent chlapcov, v roku 2007 ich už bolo 51 percent. U dievčat je to ešte horšie - počet fajčiarok stúpol z 20 percent na 43.
Pozitívny trend zaznamenávame len v komunite stredoškolákov. Podľa prieskumu Ústavu informácií a prognóz školstva z minulého roku fajčilo v roku 2003 38,4 percenta stredoškolákov a počas šiestich rokov ich počet klesol na 33,4 percenta.
Fajčivo v obehu
Slovensko a Európa
