Preležaniny nemocnice nevidia

Na Slovensku sú oddelenia, na ktorých má takmer každý nevládny pacient otlačené rany. Prieskum ukázal, že ležiacich pacientov často nemá kto pravidelne otáčať.

Preležaniny sa netýkajú iba nevládnych pacientov. Vznikajú po operáciách aj mladým ľuďom.(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Na Slovensku sú oddelenia, na ktorých má takmer každý nevládny pacient otlačené rany. Prieskum ukázal, že ležiacich pacientov často nemá kto pravidelne otáčať.

BRATISLAVA. Stony a obväzy ukrývajúce hlboké rany. Zdravotná sestra otáča pacienta na bok a pomaly sníma z jeho krížov ochrannú gázu. Pod ňou sa otvorí niekoľko centimetrov široká, sýtočervená rana. Hýbe sa pri každom nadýchnutí, pacient trpí.

Ubližuje už pár hodín
  • väčší predpoklad na vznik preležanín majú starší a nevládni ľudia, ktorí trpia napríklad na mozgovocievne choroby, majú nadváhu alebo sú príliš chudí;
  • preležanina vzniká už v priebehu pár hodín;
  • vzniká tlakom na tkanivo tela medzi kostnými výčnelkami tela a posteľou;
  • najčastejšie sa vyskytuje
    na pätách, kolenách, členkoch či krížoch;
  • aby človek nedostal dekubit, je potrebné polohovať ho minimálne každé dve hodiny.

Pohľad na preležaniny alebo odborne dekubity, sa nedá zniesť dlho. Nedá sa o nich písať neutrálne. Vznikajú najmä na telách nevládnych pacientov, ktorí dlhé hodiny ležia bez pohnutia a nie je nikto, kto by ich prevrátil na druhú stranu.

Pacienti do nemocnice prídu bez preležanín, domov sa vracajú s nimi. Len výnimočne sa sťažujú.

Až 98 percent

„Dekubit sa vyskytol u desať až 98 percent imobilných pacientov," hovorí Štefan Krajčík, prednosta geriatrickej kliniky v bratislavských Podunajských Biskupiciach o výsledkoch prieskumu na geriatrických oddeleniach po Slovensku.

Ako hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre geriatriu oslovil osemnásť takýchto oddelení. Krajčík vysoké číslo vysvetľuje aj tak, že na geriatriu často presunú pacientov z iných oddelení, kde im preležaniny vzniknú.

„Prieskum pána Krajčíka je reálny," reaguje Ján Koller, prednosta Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie bratislavskej ružinovskej nemocnice. Koľko nemobilných pacientov leží v nemocniciach s preležaninami, nikto nevie. Presné čísla nemá ani ministerstvo zdravotníctva.

Ako ospravedlniť, že sú oddelenia, na ktorých evidentne majú problém raz za čas obrátiť pacienta, pýta sa Roman Pataj.

Preležaniny môžu byť až smrtiace. Infekcia v rane môže spôsobiť aj otravu krvi, zlyhanie orgánov a smrť, hovorí Koller. Na ministerstve nevedia povedať ani to, koľko ľudí preležaniny zabili.

„Sú oddelenia, z ktorých nám pravidelne chodia ľudia s dekubitmi," hovorí Koller. Ani on, ani Krajčík nechcú menovať.

„Prieskumy sme nerobili, pretože zastávame názor, že preležaniny by nemali vznikať," odpovedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik na otázku, či má štát prehľad o preležaninách v nemocniciach.

prelezaniny-r293_res_res.jpg

Fotografia preležaniny vznikla so súhlasom pacienta. Pre citlivosť záberu ho ukazujeme v čiernobielej verzii. FOTO: TOMÁŠ BENEDIKOVIČ.

Ležanie spôsobuje rany

„Dekubit môže dostať ktokoľvek, kto je pripútaný na lôžko," tvrdí zdravotná sestra Ľubica Kočanová, ktorá na problém upozornila na svojom blogu.

Preležaninám môžu zdravotníci predchádzať kvalitným vybavením. Zabraňuje im napríklad polohovateľná posteľ, špeciálne matrace či pomôcky, ako napríklad kliny, ktoré pod pacienta podkladajú.

Sú však drahé, mnohé nemocnice si ich nemôžu dovoliť. Koller hovorí, že dobrý antidekubitový matrac stojí asi tisíc eur.

Ochota zdravotníkov

Pomôcť pacientom však zdravotníci môžu aj bez drahých pomôcok - pravidelným prevracaním z boka na bok.

„Dekubity vznikajú najmä pre postoj zdravotníckeho personálu k nim a pre nedôslednosť manažmentu oddelenia," vysvetľuje zdravotná sestra Kočanová. Zodpovednosť za polohovanie nevládnych pacientov sa podľa nej presúva z rúk do rúk.

Štyri štádiá
1. Začervenanie pokožky vzniká už po pár hodinách, nezmizne niekoľko dní až týždňov.
2. Na pokožke sa po niekoľkých dňoch objavujú pľuzgiere.
3. Dekubit prechádza bez zmeny polohy pacienta cez kožu až k svalom.
4. Preležanina zasahuje kĺb alebo kosť.

Lekári zväčša nechávajú polohovanie na zdravotné sestry. Krajčík hovorí, že preležaninám zdravotníci často neprikladajú veľký význam. „Mnohokrát ich nemá pacient ani v prepúšťacej správe."

Do nemocnice príde pacient bez dekubitu a odchádza s ním, hovorí Kočanová. „Neexistuje kontrola," dodáva.
Preležaniny podľa lekárov nikto systematicky nesleduje.

Nie sú napríklad zaradené do systému hodnotenia kvality nemocnice. Koller dodáva, že ani nemocnice, ktoré zavádzajú systém kvality a spôsob vyvarovať sa preležanín, takéto postupy v praxi nedodržujú.

Krajčík upozorňuje, že aj keď niekto na oddelení objaví pacienta s preležaninou, neznamená to, že sa tam oňho nedostatočne starali.

Zodpovednosť sa stráca prevozom z oddelenia na oddelenie. Krajčík hovorí, že z 58 dekubitov, ktoré v jednom mesiaci zaznamenal na piatich oddeleniach, vzniklo 26 na iných.

Zahraničné nemocnice rany pozorne sledujú

V západnej Európe a v Spojených štátoch majú presné výskumy výskytu preležanín. Je ich tam výrazne menej.

BRATISLAVA. Už v porovnaní s Českou republikou vyznievajú slovenské neoficiálne čísla o preležaninách ako z iných častí zemegule. České Národné referenčné centrum uvádza oveľa nižšie čísla.

„Podiel pacientov s dekubitmi na ich celkový počet na pracoviskách podľa jednotlivých odborností za všetky sledované organizácie nám k septembru 2010 vychádza na 5,6 percenta," hovorí projektová manažérka centra Karolína Došelová. Národné referenčné centrum združuje síce iba jedenásť českých zdravotníckych organizácií, aj iné údaje však ukazujú výrazne nižší výskyt preležanín.

Česko pozná čísla

Napríklad vo Fakultnej nemocnici sv. Anny v Brne bol percentuálny podiel pacientov s preležaninami, ktoré vznikli v ich zariadení za minulý rok, niečo vyše jedného percenta, hovorí Jana Zvěřinová, námestníčka riaditeľa pre ošetrovateľskú starostlivosť nemocnice. Hovorí, že už to je veľa a sebakriticky dodáva, že „podľa nášho sledovania sa počty dekubitov, bohužiaľ, zvyšujú".

Výskyt preležanín je podľa rôznych prieskumov v zdravotníckych zariadeniach v západnej Európe a Spojených štátoch výrazne nižší ako na Slovensku. Presné porovnanie situácie u nás a v cudzine však nie je možné - Slovensko nemá oficiálne údaje o preležaninách. Okrem toho krajiny používajú na zber dát rozdielnu metodológiu a niektoré majú tiež iba čiastkové prieskumy.

Slovenská zdravotná sestra Ľubica Kočanová hovorí, že situácia v Česku je porovnateľná so Slovenskom. Problémy tam podľa nej majú skôr štátne nemocnice, súkromné sa podľa nej dokážu o nehybných pacientov lepšie postarať.

Na Západe pod 20 percent

V Rakúsku a v Kanade sa dekubity podľa viacerých slovenských zdravotných sestier, ktoré v týchto štátoch pracujú, v nemocniciach prakticky nevyskytujú.

Štefan Krajčík, prednosta Geriatrickej kliniky v bratislavských Podunajských Biskupiciach, hovorí, že na akútnych oddeleniach v Spojených štátoch má preležaniny niečo vyše desať percent pacientov. Toto číslo vychádza z prieskumu na vzorke 265 nemocníc s takmer 40­tisíc pacientmi.

Iná americká štúdia zasa hovorí, že v ošetrovateľských ústavoch sa preležaniny vyskytujú u 11 percent pacientov. Prieskum pre túto štúdiu robili v roku 2004 na vzorke 159­tisíc ošetrovateľských domov.

O čosi vyššie čísla zaznamenali v ošetrovateľských ústavoch vo Veľkej Británii, kde sa počet pacientov s preležaninami pohybuje na úrovni 20 percent. Na odeleniach pre dlhodobo chorých má preležaniny jedno percento až dvadsať percent pacientov.

Ján Krempaský
Uhliarik: Neskúmame to, veď to nemá existovať

Ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi (KDH) sme pustili zábery pacientov s preležaninami. Bol prekvapený, pýtal sa, o ktorú nemocnicu ide.

Čo hovoríte na to, že v slovenských nemocniciach leží mnoho pacientov s preležaninami?
„Toto by sa nemalo stať. Absolútne nie v 21. storočí."

Prečo sa to stáva?
„Niektoré zdravotnícke zariadenia nedodržujú schválený postup, aby dekubit nevznikol."

Prieskumna geriatrických oddeleniach ukázal, že na niektorých má preležaniny až 98 percent imobilných pacientov.
„Nevidel som ten prieskum. Ťažko je mi hodnotiť také neuveriteľné číslo, 98 percent. Je veľmi vysoké."

Má ministerstvo podobné prieskumy?
„Zatiaľ sme takéto prieskumy nerobili, lebo ministerstvo zastáva názor, že dekubit by nemal vzniknúť."

Odborníci hovoria, že lekári a sestry nemajú metodický pokyn na predchádzanie preležaninám.
„Existuje vyhláška ministerstva zdravotníctva z roku 2004, ktorá presne špecifikuje postup, aby dekubit nevznikol."

Kto má teda zodpovednosť za vznik preležanín?
„Vždy má za pacienta zodpovednosť lekár. Musí dať pokyn sestričke, aby sa o neho starala. Aby mu napríklad mastila postihnuté oblasti."

Čo s tým urobíte?
„Pripravujeme do nariadenia vlády o indikátoroch kvality včleniť aj systém starostlivosti o dekubity. Mal by byť väčší dôraz na ich sledovanie."

Niekedy sa zmienka o dekubitoch nedostane ani do prepúšťacej správy. Ako sa potom môžu príbuzní pacientov brániť?
„Nemalo by sa to stávať. Ja by som takého pacienta domov neprijal. Prosím príbuzných pacientov: Poukazujte na to. Musia sa sťažovať primárovi alebo riaditeľovi. A ak to nepomôže, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou."

Ján Krempaský

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 212
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 949
  3. Moskva alebo Petrohrad? 4 511
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 322
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 571
  6. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 2 213
  7. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 2 210
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 715
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 600
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 174

Hlavné správy zo Sme.sk

SPIŠ KORZÁR

Filmár: To, čo sa deje v lesoch, presiahlo únosnú mieru

Zmenu už žiadajú tisíce ľudí.

KOMENTÁRE

O ozajstných hlupákoch. Bez mien, všeobecne

Vždy bol na smiech, čo však, neznamená, že by sme sa ho nemali báť.

Neprehliadnite tiež

Keď antibiotiká nefungujú. Skutočné príbehy ukazujú nebezpečnú budúcnosť

Odolné baktérie sú skutočná hrozba. Nesprávne užívanie antibiotík už má svoje obete.

Päť dôvodov prečo sa oplatí piť harmančekový čaj

Ako hodnotí liečivé účinky kamilkového čaju veda.

Choré srdce, alebo depresia môže závisieť od mesiaca narodenia

S konkrétnym mesiacom narodenia môže súvisieť viac ako päťdesiat ochorení.

Mozog nepotrebuje rásť. Pre bunky robí konkurz

Ako je možné, že sa pribúdajúcimi vedomosťami mozog nenafúkne.