Berlín 6. júna (TASR) - Prakticky každý človek si želá, aby aj v starobe zostal zdravý a po duševnej stránke svieži. Na otázku, ako možno zostarnúť a zároveň zostať fit, hľadá odpoveď aj psychologička Laura Carstensenová zo známej Stanfordskej univerzity, ktorá vo svojej najnovšej výskumnej štúdii potvrdila známu skutočnosť: duševná výkonnosť a pohoda závisí od stavu organizmu.
Obyvateľstvo v priemyselne vyspelých krajinách je čoraz staršie. Predstava, že v roku 2020 bude mať každý šiesty človek v Európe a v USA nad 65 rokov, vyvoláva už teraz obavy a početné diskusie o prestarnutej ľudskej populácii. Práve táto perspektíva by však mala motivovať súčasnú vedu, aby sa zamerala na to, ako udržať väčšinu starších ľudí v dobrom fyzickom a psychickom stave, "Je to jedna z najväčších výziev, akú pred ľudstvo postavilo začínajúce sa 21. storočie," tvrdí Carstensenová.
Proces starnutia mení fyziológiu ľudského mozgu, človek sa ťažšie učí nové veci, zlyháva krátkodobá pamäť. Rozhodne však nemožno tvrdiť, že by sa v neskoršom veku strácali všetky mentálne schopnosti. Doterajšie výskumy dokázali, že s pribúdajúcim rokmi sa zlepšuje tzv. emocionálna pamäť. Starší ľudia majú často oveľa lepšie schopnosti riešiť citové problémy ako mladá generácia. Prednosťou sú aj životné skúsenosti, ktoré seniori načerpali v predchádzajúcich obdobiach.
"Už v mladých rokoch sa musíme naučiť žiť predovšetkým v prítomnosti," tvrdí Carstensenová.
Mladí ľudia sa orientujú v prevažnej miere na svoju budúcnosť. Pre 20-ročného mladíka je život nekonečnou cestou, plnou možností. S pribúdajúcimi rokmi sa táto cesta skracuje. Kto sa v mladých rokoch naučí tešiť sa z maličkostí, bude šťastný aj v starobe, uzatvára nemecký denník Die Welt.
