Ak by sme hľadali definíciu bolesti, tak napríklad podľa encyklopédie Britannica je to komplexný prežitok, ktorý sa skladá z fyziologickej a emočnej odpovede na škodlivý podnet. Ide o varovný mechanizmus, ktorý chráni organizmus tým, že sa ho snaží primäť k tom, aby sa vyhol stimulu, ktorý je vnímaný ako bolestivý, a tak môže potenciálne spôsobiť zranenie. Pocit bolesti je veľmi subjektívny a je ťažké ho kvantifikovať. Ak máte záujem, môžete sa zapojiť do súťaže. Spomedzi tých, ktorí správne odpovedia na súťažnú otázku vyžrebujeme šiestich výhercov. Odmeníme ich balíčkom s prípravkami s antibakteriálnymi účinkami určenými na osobnú hygienu alebo ochranu pracovného prostredia. Súťažnú otázku spolu s prihlasovacím formulárom nájdete tu.
Odborníci odlišujú dva základné druhy bolesti - akútnu a chronickú. Akútna je dôležitým signálom a príznakom ochorenia, a z vyššie uvedených dôvodov do istej miery dokonca aj užitočná. V rámci diagnostiky je dôležitým signálom, príznakom choroby, poranenia alebo pôrodu.
Ak však ide o chronickú bolesť, tú už nepovažujeme len za príznak ochorenia, môže byť aj samostatnou chorobnou jednotkou, chorobou samou osebe. „Môže dôjsť k rozpojeniu pôvodného ochorenia a samotnej bolesti. Príkladom môže byť pásový opar, s ktorým sa zvyknú spájať silné bolesti. Opar sa vylieči, vyrážky zahoja, pacient vyzerá ako zdravý, ale môže mu ostať silná, intenzívna bolesť, ktorá môže pretrvávať aj roky," vysvetľuje odborníčka na liečbu bolesti - algeziologička MUDr. Eva Salamonová zo Súkromnej ambulancie pre liečbu bolesti v Bratislave.
Typickým príkladom je napríklad fantómová bolesť, keď pacienta bolí niečo, čo už nemá. A zdôrazňuje, že sťažnosti takého človeka netreba brať na ľahkú váhu, jeho pociťovanie bolesti nie je priamo úmerné poškodeniu organizmu.
„Z patofyziologického hľadiska rozlišujeme tzv. nociceptívnu bolesť - v takom prípade vzniká podnet na správnom mieste, na periférii, v tkanivách - v koži, v podkoží, v hlbokých tkanivách, v kĺboch, v perioste atď. Podráždia sa periférne zakončenia a signál sa šíri ďalej. Je to bolesť somatická, ktorá ide z kože, z podkožia, z pohybového aparátu. Potom odlišujeme bolesť viscerálnu, ktorá pochádza z vnútorných orgánov, ale tiež vzniká podráždením periférnych zakončení," vysvetľuje MUDr. Eva Salamonová. Preciťovanie aj liečba týchto rôznych typov bolestí sa odlišujú.
Somatickú bolesť vieme ľahko definovať a rozoznávame miesto aj kvalitu bolesti. Iné je to v prípade viscerálnej bolesti, kde už ťažšie vieme určiť miesto, kde nás bolí a spúšťajú ich aj iné podnety.
Ak máte záujem dozvedieť sa viac o chronickej bolesti, čítajte tu.
Keď má bolesti dieťa
Rodičia takmer vždy ťažko prežívajú, ak má bolesti ich dieťa. Okrem toho najmenšie deti často nevedia dobre pomenovať čo a kde ich bolí, takže na bolesť často upozorní ich nezvyčajné správanie, napríklad mimika tváre, ale aj krik, plač či pohyb. A aké najčastejšie bolesti zvyknú trápiť našich najmenších?
„ Akútne vznikajúca bolesť je jav, ktorý sprevádza mnohé situácie v detskom veku," hovorí MUDr. Juraj Jakubička, primár Kliniky novorodencov, detí a dorastu Fakultnej nemocnice v Nitre. „ U malých detí bývajú s fenoménom bolesti najčastejšie spojené také stavy ako zápal stredného ucha, očkovanie, bolesť hlavičky pri horúčkovitých stavoch, bolesti bruška pri diétnej chybe či zápaloch žalúdka a čriev a podobne. U väčších detí je to predovšetkým bolesť spojená s vlastným úrazom a v poúrazovom období a bolesti sprevádzajúce zápaly v ústnej dutine," vysvetľuje lekár.
Kedy podať liek
Dospelí v prípade bolesti zvyknú siahnuť napríklad po tablete, ako je to však s deťmi? Kedy je v ich prípade vhodné podať utišujúci liek a na základe čoho vyberať? Pediater Juraj Jakubička upozorňuje, že jednoduchá a univerzálna odpoveď na túto otázku neexistuje, avšak v prípade výraznejších bolestí je podávanie liekov súčasťou celkovej starostlivosti o dieťa.
„Čiže ak má dieťa výraznejšie, dlhšie trvajúce bolesti, vhodné je podať mu prípravok utišujúci bolesť. Ak nedôjde k žiaducemu efektu, alebo sa celkový stav dieťaťa vymyká priebehu choroby, ktorý už mamička u dieťaťa pozná, je potrebné konzultovať liečbu s detským lekárom," zdôrazňuje Jakubička.
Podľa jeho slov však môže byť bolesť veľmi dôležitým klinickým príznakom, takže jej potlačenie môže znižovať presnosť diagnostického vyšetrenia lekárom. „V prípade výraznejších bolestí bruška u detí je pred vlastným nasadením liekov proti bolesti často potrebné vylúčenie náhlej brušnej príhody chirurgom."
Niektoré lieky, napríklad aj lieky proti bolesti, existujú vo viacerých podobách - môžu to byť tabletky, čapíky, sirupy, suspenzie a pod. Lekár zdôrazňuje, že v detskom veku rozhodujú o výbere liekovej formy dva faktory - rýchlosť nástupu a preferencia. „My síce môžeme chcieť niečo, ale naše dieťatko to mení. Niektoré deti uprednostňujú sirup, iné konvenčné tablety. Z pohľadu rýchlosti dosiahnutia potlačenia bolesti je najvhodnejšia čapíková forma a tzv. v ústach rozpustné tablety, kde sa efekt dosahuje do 15 minút," vysvetľuje Juraj Jakubička.
Liek nie je všetko
Podľa lekára však treba upozorniť, že lieky na potlačenie bolesti nie sú všemohúce a neliečia všetko, takže ich používanie musí byť racionálne. Mamička by sa mala aj dopredu poradiť s detským lekárom ako, kedy a akú formu liekov proti bolesti použiť. „Na mnohé otázky sa dá odpovedať ešte v čase, keď je dieťatko zdravé, a tak mamička v období, keď je to aktuálne, vo väčšine prípadov vie správne zareagovať," vysvetľuje Juraj Jakubička.
Pri výbere vhodného lieku proti bolesti pre dieťa je dôležité vybrať šetrný a zároveň účinný liek. Vhodné sú napríklad tie s obsahom účinnej látky ibuprofen, ktorá tíši bolesť a pomáha aj znižovať zvýšenú teplotu.
Také lieky sú vhodné na miernenie bolestí hlavy, zubov, uší, pri bolesti v hrdle, ale napríklad aj na tíšenie bolesti pri prerezávaní zúbkov či pri bolestiach a teplotách sprevádzajúcich chrípkové ochorenia, rôzne bakteriálne infekcie či prechladnutia. Takisto pomáhajú tíšiť bolesti pri komplikáciách, ktoré môžu nastať po vakcinácii.
V prípade, že ochorenie dieťaťa sprevádzajú aj vysoké horúčky, vhodná je kombinácia lieku proti bolesti a zábalov či vlažného kúpeľa. Horúčka je totiž dôsledok imunitnej reakcie organizmu voči vírusom alebo baktériám. Podľa odporúčaní lekára horúčku do 38 °C nie je vhodné zrážať, ak však teplota prekročí túto hranicu, dieťaťu treba podať vhodný liek.
Viac informácií nájdete na www.akonabolest.sk. Tak v prípade dospelých, ako aj u detí netreba zabúdať na význam prevencie. Spočíva jednak v posilňovaní imunitného systému a správnej životospráve, ale aj dodržiavaní hygienických zásad, k čomu poslúžia rôzne prípravky s antibakteriálnymi účinkami.
Zapojte sa do súťaže
