"NIE JE TO TRAGÉDIA, ALE REALITA. AJ KEĎ BOL PROJEKT DOBRÝ, NAŠA FIRMA PROSTRIEDKY NA JEHO REALIZÁCIU NENAŠLA,“ HOVORÍ MARIÁN ŠTEFÁNEK

Slovenský dom v Európskej dedine nestojí


Český dom stojí na okraji Európskej dediny. Hneď vedľa neho mal stáť slovenský. Cena postavených domov v Euroepan Village sa pohybuje od 3,5 do 5,5 miliónov švédskych korún, čo sú sumy vysoké aj pre švédsku „strednú a vyššiu“ triedu. FOTO – MODERNÍ BYT


Slovensko získalo pre svoj projekt parcelu č.134 s výmerou 220 m2. Základným stavebným materiálom mali byť kameň a drevo. Objekt sa mal rozprestierať na 90 m2 a mala k nemu prináležať ešte terasa, záhradný pavilón, miniskleník, biozáhradka, voľná nepokrytá plocha s možnosťou dotvorenia exteriéru a malé mólo. Projekt domu rozdelili autori na dve podružné časti. Namiesto uzavretej garáže použili motív otvoreného podbránia. V miestach juhovýchodného nárožia sa počítalo s bezvetrím, preto bolo nárožie navrhnuté v podobe zimnej záhrady cez všetky tri podlažia až po krov a okrem architektonického pôsobenia malo mať aj významnú energetickú funkciu. Naopak, kvôli chladnému morskému vetru boli z čelnej strany navrhnuté iba úzke okná, ktoré odrážali aj historickú súvislosť s našou architektúrou. Pri výbere interiérových doplnkov počítali architekti s domácimi výrobkami. „Autorom sa podarilo vytvoriť pôsobivé hmotové riešenie objektu, ktoré vtipne odzrkadľuje slovenský riadkový urbanizmus a charateristické formy vidieckej zástavby Slovenska,“ píše v odbornom posudku šéf Slovenskej komory architektov, Ing. arch. Branislav Somora. FOTO – ARCHÍV ATELIÉRU KOBÁK – VITKO

Putovný projekt s názvom BO 01 - Mesto budúcnosti je starý už takmer tri roky. Myšlienka je európska, ale Slovenska sa týkala iba dovtedy, kým sa nerozhodlo, že sa na projekte nezúčastní. A ako inak, vzápätí sa všetko zamietlo pod koberec. O čo vlastne šlo?

Švédsko je v Európe už dlho známe svojbytnosťou, vysokou životnou úrovňou a kvalitou životného prostredia. Preto nečudo, že myšlienka realizácie európskej výstavy s tematikou bývania budúcnosti vychádza práve odtiaľto.

Navrhnúť, zafinancovať, postaviť

Vďaka projektu BO 01 vyrástla vlani na umelo vytvorenom polostrove v juhošvédskom meste Malmö nová obytná štvrť, ktorej súčasťou je dnes aj European Village - Európska dedina.

Švédsko ako usporiadateľská krajina prizvalo k spolupráci členské aj kandidátske štáty Európskej únie, ktoré mali do projektu delegovať svojich architektov a investorov.

Úlohou architektov bolo navrhnúť do Európskej dediny obytný rodinný dom, vyhovujúci nielen lokálnym, ale aj švédskym a predovšetkým európskym kritériám a klimatickým podmienkam. Úlohou investorov z príslušných krajín bolo na určených pozemkoch projekt zrealizovať, teda zafinancovať a dať postaviť.

S investormi je bieda

Koncom roka 1998 prišla zo Švédska pozvánka na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré malo nad projektom prevziať záštitu. S investormi však bola bieda. „Oslovili sme väčšie i menšie podnikateľské subjekty, ale po zvážení všetkých podmienok a po vyčíslení nákladov sa do toho nikto nechcel pustiť,“ hovorí generálny riaditeľ sekcie bytovej politiky ministerstva Ľubor Čuda.

Napokon sa začiatkom roka 2000 objavila firma Železničné stavebníctvo Bratislava, a. s. (okrem iného aj realizátor rekonštrukcie 1. nástupišťa na bratislavskej Hlavnej stanici), ktorá sa o tejto možnosti dozvedela od svojej českej materskej firmy Železniční stavby Brno. Obe firmy sa začali o projekt spoločne a intenzívne zaujímať, no napokon od neho odstúpili. Samozrejme, dôvodom bol nedostatok prostriedkov. „Pokiaľ viem, parcela je stále rezervovaná,“ hovorí Ľubor Čuda.

Koniec býva neistý

„Prezentovať sa vo svete, to znelo veľmi lákavo. Chceli sme ukázať, že vieme splniť aj náročné kritériá a vyskúšať si, či na to máme,“ hovorí obchodno-technický riaditeľ spomínanej firmy Marián Štefánek. „Zakrátko sme však zistili, že zohnať u nás peniaze na takýto projekt je prakticky nemožné. Nie sme taká silná firma, aby sme s našimi bankovými inštitúciami utiahli také vysoké úverovanie, navyše s neistým koncom.“

Náklady boli pôvodne vyčíslené približne na desať miliónov korún, no už v priebehu mesiaca sa ceny pozemkov začali šplhať nahor a suma vzrástla na vyše dvojnásobok. Mimochodom, na Slovensku vzrastajú ceny tiež podobným spôsobom, a predsa tu za podobný peniaz vyrástol nejeden palác.

Návratnosť investícií veľmi

pravdepodobná

Bývalý prístav v Malmö bol pre Švédov dostatočne exkluzívnou lokalitou na to, aby tu vyrástlo asi dvadsať rodinných domov postavených architektmi z celej Európy. Takto sa nevyužitá priemyselná časť prístavu revitalizovala a zmenila na obytnú. V Európskej dedine sa postavili za netradičných a pomerne tvrdých podmienok domy, ktoré museli byť 10 metrov dlhé, 9 metrov široké a mohli mať maximálne tri podlažia.

Pokračovanie na 14. strane

Pri tom všetkom musel každý architekt dodržať prísne energetické normy a použiť ekologické materiály.

V máji minulého roka sa domy stali súčasťou výstavy City of tomorow a mohli sa začať predávať, čím sa mala zaistiť návratnosť investícií. I keď o záujemcov nebola núdza, ceny domov, určených hlavne pre strednú a vyššiu triedu, boli aj pre Švédov dosť závratné - pohybovali sa od 3,5 do 5,5 milióna švédskych korún.

Nielen nám chýbal mecenáš

Česká strana si v poslednej chvíli našla druhého investora - moravskú firmu PSJ Invest, vďaka ktorej sa Český dom v krátkom čase postavil. Slovenský projekt z architektonickej dielne Kobák-Vitko-Pleidel bol síce precízne vypracovaný, švédskym publikom pomerne vysoko hodnotený a ocitol sa dokonca aj na titulnej strane výstavnícko-stavebného časopisu v Malmö, no nezrealizoval sa. „Žiaľ, nemáme takých mecenášov, rodákov-emigrantov, ako napríklad Maďarsko, ktoré si mohlo dovoliť kúpiť dokonca dva pozemky. Ale nie sme zďaleka jediná krajina, ktorá si svoj dom v Európskej dedine nepostavila,“ hovorí Ing. Ľubor Čuda. Podľa jeho slov by stálo za úvahu vytvoriť aspoň dočasne fond - napríklad pri Zväze podnikateľov a s podporou Národného úradu práce.

Na Slovensku žiaden fond na podporu podobných projektov neexistuje a v štátnom rozpočte na to prostriedky nie sú. Väčšina slovenských firiem veľký kapitál nemá. Nemôže preto robiť meno nielen sebe, ale ani Slovensku.

Naozaj čosi podobné?

Experiment Mesto budúcnosti teda zhmotnil myšlienku, že európsky dom môže byť univerzálny vďaka svojej energetickej nenáročnosti, ale jeho dômyselné architektonické riešenie ho zároveň predurčuje stáť iba tam, kde sa za to zaplatí.

Zdanlivo čosi podobné vzniklo pred časom aj u nás. Námestie Európy v Komárne, prezývané Disneyland, ktorého investorom je jediná firma Euroinvesta, však asi nebude rovnocennou paralelou. V prípade výstavy v Malmö totiž nešlo o zneužitie myšlienky spoločnej Európy. Švédska iniciatíva vyzerá byť skutočne premysleným a veľmi konkrétnym krokom k riešeniu globálnych otázok. Škoda, že sa nás to netýka.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 33 211
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 22 022
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 19 607
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 11 061
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 329
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 5 989
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 865
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 621
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 763
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 308

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Noční vlci: nielen motorkári, ale aj Putinovi žoldnieri

Gang ruských motorkárov je prepojený na Kremeľ, v Európe môže šíriť nielen propagandu.

ŠPORT

Sagan vie, že vyhrá. Len musím prísť do Paríža, hovorí

Slovák má na čele bodovacej súťaže už prakticky nedostižný náskok.

PRIMÁR

Ako dlho zostane nikotín v tele po poslednej cigarete?

Kedy sa nikotín odbúra z krvi a komu to trvá najdlhšie.

Neprehliadnite tiež

Sinice, parazity aj vírusy. Ako sa im vo vode vyhnúť?

Na verejné kúpalisko potrebujete dobrú imunitu.

Dermatovenerológ: Chlamýdie môžete chytiť aj na kúpalisku

Olej na kožu nepatrí, chémii sa vyhnete minerálnymi filtrami hovorí JURAJ HEGYI.

Ako dlho zostane nikotín v tele po poslednej cigarete?

Kedy sa nikotín odbúra z krvi a komu to trvá najdlhšie.

U sklerózy môže invaliditu prezradiť železo v mozgu

Metóda môže pomáhať pri testovaní liekov.

Päť rád, ako si na grilovačke neotráviť hostí

Večierky pod holým nebom majú hygienické pravidlá.