SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky
"NIE JE TO TRAGÉDIA, ALE REALITA. AJ KEĎ BOL PROJEKT DOBRÝ, NAŠA FIRMA PROSTRIEDKY NA JEHO REALIZÁCIU NENAŠLA,“ HOVORÍ MARIÁN ŠTEFÁNEK

Slovenský dom v Európskej dedine nestojí


Český dom stojí na okraji Európskej dediny. Hneď vedľa neho mal stáť slovenský. Cena postavených domov v Euroepan Village sa pohybuje od 3,5 do 5,5 miliónov švédskych korún, čo sú sumy vysoké aj pre švédsku „strednú a vyššiu“ triedu. FOTO – MODERNÍ BYT


Slovensko získalo pre svoj projekt parcelu č.134 s výmerou 220 m2. Základným stavebným materiálom mali byť kameň a drevo. Objekt sa mal rozprestierať na 90 m2 a mala k nemu prináležať ešte terasa, záhradný pavilón, miniskleník, biozáhradka, voľná nepokrytá plocha s možnosťou dotvorenia exteriéru a malé mólo. Projekt domu rozdelili autori na dve podružné časti. Namiesto uzavretej garáže použili motív otvoreného podbránia. V miestach juhovýchodného nárožia sa počítalo s bezvetrím, preto bolo nárožie navrhnuté v podobe zimnej záhrady cez všetky tri podlažia až po krov a okrem architektonického pôsobenia malo mať aj významnú energetickú funkciu. Naopak, kvôli chladnému morskému vetru boli z čelnej strany navrhnuté iba úzke okná, ktoré odrážali aj historickú súvislosť s našou architektúrou. Pri výbere interiérových doplnkov počítali architekti s domácimi výrobkami. „Autorom sa podarilo vytvoriť pôsobivé hmotové riešenie objektu, ktoré vtipne odzrkadľuje slovenský riadkový urbanizmus a charateristické formy vidieckej zástavby Slovenska,“ píše v odbornom posudku šéf Slovenskej komory architektov, Ing. arch. Branislav Somora. FOTO – ARCHÍV ATELIÉRU KOBÁK – VITKO

Putovný projekt s názvom BO 01 - Mesto budúcnosti je starý už takmer tri roky. Myšlienka je európska, ale Slovenska sa týkala iba dovtedy, kým sa nerozhodlo, že sa na projekte nezúčastní. A ako inak, vzápätí sa všetko zamietlo pod koberec. O čo vlastne šlo?

Švédsko je v Európe už dlho známe svojbytnosťou, vysokou životnou úrovňou a kvalitou životného prostredia. Preto nečudo, že myšlienka realizácie európskej výstavy s tematikou bývania budúcnosti vychádza práve odtiaľto.

Navrhnúť, zafinancovať, postaviť

Vďaka projektu BO 01 vyrástla vlani na umelo vytvorenom polostrove v juhošvédskom meste Malmö nová obytná štvrť, ktorej súčasťou je dnes aj European Village - Európska dedina.

Švédsko ako usporiadateľská krajina prizvalo k spolupráci členské aj kandidátske štáty Európskej únie, ktoré mali do projektu delegovať svojich architektov a investorov.

Úlohou architektov bolo navrhnúť do Európskej dediny obytný rodinný dom, vyhovujúci nielen lokálnym, ale aj švédskym a predovšetkým európskym kritériám a klimatickým podmienkam. Úlohou investorov z príslušných krajín bolo na určených pozemkoch projekt zrealizovať, teda zafinancovať a dať postaviť.

S investormi je bieda

Koncom roka 1998 prišla zo Švédska pozvánka na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré malo nad projektom prevziať záštitu. S investormi však bola bieda. „Oslovili sme väčšie i menšie podnikateľské subjekty, ale po zvážení všetkých podmienok a po vyčíslení nákladov sa do toho nikto nechcel pustiť,“ hovorí generálny riaditeľ sekcie bytovej politiky ministerstva Ľubor Čuda.

Napokon sa začiatkom roka 2000 objavila firma Železničné stavebníctvo Bratislava, a. s. (okrem iného aj realizátor rekonštrukcie 1. nástupišťa na bratislavskej Hlavnej stanici), ktorá sa o tejto možnosti dozvedela od svojej českej materskej firmy Železniční stavby Brno. Obe firmy sa začali o projekt spoločne a intenzívne zaujímať, no napokon od neho odstúpili. Samozrejme, dôvodom bol nedostatok prostriedkov. „Pokiaľ viem, parcela je stále rezervovaná,“ hovorí Ľubor Čuda.

Koniec býva neistý

„Prezentovať sa vo svete, to znelo veľmi lákavo. Chceli sme ukázať, že vieme splniť aj náročné kritériá a vyskúšať si, či na to máme,“ hovorí obchodno-technický riaditeľ spomínanej firmy Marián Štefánek. „Zakrátko sme však zistili, že zohnať u nás peniaze na takýto projekt je prakticky nemožné. Nie sme taká silná firma, aby sme s našimi bankovými inštitúciami utiahli také vysoké úverovanie, navyše s neistým koncom.“

Náklady boli pôvodne vyčíslené približne na desať miliónov korún, no už v priebehu mesiaca sa ceny pozemkov začali šplhať nahor a suma vzrástla na vyše dvojnásobok. Mimochodom, na Slovensku vzrastajú ceny tiež podobným spôsobom, a predsa tu za podobný peniaz vyrástol nejeden palác.

Návratnosť investícií veľmi

pravdepodobná

Bývalý prístav v Malmö bol pre Švédov dostatočne exkluzívnou lokalitou na to, aby tu vyrástlo asi dvadsať rodinných domov postavených architektmi z celej Európy. Takto sa nevyužitá priemyselná časť prístavu revitalizovala a zmenila na obytnú. V Európskej dedine sa postavili za netradičných a pomerne tvrdých podmienok domy, ktoré museli byť 10 metrov dlhé, 9 metrov široké a mohli mať maximálne tri podlažia.

Pokračovanie na 14. strane

Pri tom všetkom musel každý architekt dodržať prísne energetické normy a použiť ekologické materiály.

V máji minulého roka sa domy stali súčasťou výstavy City of tomorow a mohli sa začať predávať, čím sa mala zaistiť návratnosť investícií. I keď o záujemcov nebola núdza, ceny domov, určených hlavne pre strednú a vyššiu triedu, boli aj pre Švédov dosť závratné - pohybovali sa od 3,5 do 5,5 milióna švédskych korún.

Nielen nám chýbal mecenáš

Česká strana si v poslednej chvíli našla druhého investora - moravskú firmu PSJ Invest, vďaka ktorej sa Český dom v krátkom čase postavil. Slovenský projekt z architektonickej dielne Kobák-Vitko-Pleidel bol síce precízne vypracovaný, švédskym publikom pomerne vysoko hodnotený a ocitol sa dokonca aj na titulnej strane výstavnícko-stavebného časopisu v Malmö, no nezrealizoval sa. „Žiaľ, nemáme takých mecenášov, rodákov-emigrantov, ako napríklad Maďarsko, ktoré si mohlo dovoliť kúpiť dokonca dva pozemky. Ale nie sme zďaleka jediná krajina, ktorá si svoj dom v Európskej dedine nepostavila,“ hovorí Ing. Ľubor Čuda. Podľa jeho slov by stálo za úvahu vytvoriť aspoň dočasne fond - napríklad pri Zväze podnikateľov a s podporou Národného úradu práce.

Na Slovensku žiaden fond na podporu podobných projektov neexistuje a v štátnom rozpočte na to prostriedky nie sú. Väčšina slovenských firiem veľký kapitál nemá. Nemôže preto robiť meno nielen sebe, ale ani Slovensku.

Naozaj čosi podobné?

Experiment Mesto budúcnosti teda zhmotnil myšlienku, že európsky dom môže byť univerzálny vďaka svojej energetickej nenáročnosti, ale jeho dômyselné architektonické riešenie ho zároveň predurčuje stáť iba tam, kde sa za to zaplatí.

Zdanlivo čosi podobné vzniklo pred časom aj u nás. Námestie Európy v Komárne, prezývané Disneyland, ktorého investorom je jediná firma Euroinvesta, však asi nebude rovnocennou paralelou. V prípade výstavy v Malmö totiž nešlo o zneužitie myšlienky spoločnej Európy. Švédska iniciatíva vyzerá byť skutočne premysleným a veľmi konkrétnym krokom k riešeniu globálnych otázok. Škoda, že sa nás to netýka.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  2. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  3. Magazín SME Ženy už v predaji
  4. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  5. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  6. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  7. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  8. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  9. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 367
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 575
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 914
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 224
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 098
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 15 245
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 401
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 031
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 366
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 286
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Banzai!

Do plošného testovania ostáva pol dňa a stále je len 60% potrebných zdravotníkov. Vedenie nariadilo neustupovať.

Prezidentka Zuzana Čaputová na stretnutí s náčelníkom generálneho štábu Danielom Zmekom a veliteľom operácie Spoločná zodpovednosť Ivanom Pachom.
Píše Janka Debrecéniová

„Spoločná zodpovednosť“ je ukážkou nezodpovednosti

Uznesenie vlády fakticky porušuje viacero základných práv a slobôd.

Testovanie na nový koronavírus v Bánovciach nad Bebravou.
Prezidentka Zuzana Čaputová.