Drhnúť sa ráno i večer agresívnymi mydlami a šampónmi nemusí byť pre telo vždy to najlepšie.
Casanova vraj od svojich mileniek vyžadoval, aby sa dlhší čas pred aktom neumývali, pretože chcel cítiť ich prirodzenú arómu. V jeho časoch neboli dva týždne bez vody nejakým veľkým výstrelkom, takže až tak veľa od nich nechcel.
Časy sa však zmenili a ak by sa dnes človek priznal k tomu, že sa nesprchuje každý deň, okamžite by si vyslúžil označenie z kategórie prasa a podobne. Trendom je minimálne raz denne vliezť pod sprchu, vydrhnúť sa gélom a potom už len spokojne rozvoniavať.
Ako to bolo kedysi
Dejiny denného sprchovania nie sú zasa až také staré. Ešte pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi bolo úplne normálne, že sa ľudia kúpali len raz do týždňa, spravidla v sobotu alebo v nedeľu. Počas týždňa sa hygiena poskytovala len vybraným miestam, ak vôbec.
„V nedeľu večer bol kúpací deň, to som bola ešte celkom malá a bývali sme na dedine," spomína v príspevku na stránke varecha.sk Eva, 55-ročná prispievateľka z Rimavskej Soboty.
„Kúpanie bol hotový rituál, najprv sa zakúrilo v kúpeľni a veru sme sa kúpali spolu, najprv najstaršia sestra, tá už bola veľká dievka, potom my dve mladšie sestry a nakoniec naši dvaja bratia. A, samozrejme, okúpať sa chceli aj naši rodičia, tak sa muselo šetriť, aby horúca voda z bojlera vystačila pre všetkých."
Máme iné problémy. Žijeme v čase, keď sú spory už aj medzi rannými a večernými sprchistami. „Ísť do postele špinavá? To teda nie," povie dievčina, ktorá celý deň presedela pri počítači v kancelárii s dvoma prechádzkami - do kuchynky a na obed. „Ale veď v noci sa spotím a ráno chcem byť svieži," oponuje ranný sprchista.
Niektorí to teda riešia tak, že sa drhnú ráno aj večer a tu to už začína byť napínavé. Problém je totiž v tom, že koža si vytvára ochranný film, ktorý pravidelným používaním sprchového šampónu decimujeme. No a keďže dnes sú hitom všetky bioveci, samozrejme, vznikli trendy prinavrátiť aj našu hygienu do lona prírody. A rozhodne nejde o ľudí, od ktorých si v električke odsadneme.
Šok pre partnera
„Na čistotu si potrpím, ale neznamená to, že sa sprchujem štyrikrát denne," hovorí publicista a fotograf Miroslav Kubečka. Ako foodstylistu, teda profesionálneho aranžéra a fotografa jedla, ho začala baviť zdravá výživa a neskôr sa začal venovať zdravému spôsobu života vôbec.
„Nepoužívam sprchovacie gély propagované televíziou. Dokonca mi smrdia. Nerozumiem tomu, prečo ľudia chcú páchnuť ako stádo s vôňou namiešanou pre Adidas, Pumu či CK. Myslím si a som o tom presvedčený, že smrdieť – voňať máme práve sebou. To pomôže aj pri výbere partnera. Inak sa nám môže stať, že keď sa náš milý či milá po pár dňoch spolužitia neumyje a spotí sa, zistíme, že nám, bohužiaľ, páchne. Čo potom s tým? Feromóny sú dôležité, lebo ich zhoda je podstatná pri výbere partnera. Ten nám musí voňať. Ale nie po sprchovacom šampóne."
Radikálny experiment
Sean Bonner, tridsaťpäťročný korešpondent významného internetového magazínu boingboing.net, nedávno publikoval na svojom portáli výsledok experimentu, ktorý trval celý rok a počas ktorého úplne vypustil mydlo a šampón. Bol totiž presvedčený, že telo má vlastné regulačné mechanizmy. Výsledky boli preňho také úchvatné, že vôbec neuvažuje o tom, že by sa vrátil späť.
„Nevydávam vôbec žiaden pach – potvrdili to priatelia, rodina a správanie náhodných ľudí v prostriedkoch hromadnej dopravy. Moja koža je vo veľmi dobrej kondícii, nemám na nej žiadne mastné ani suché miesta. Nie že by som sa predtým cítil zle, ale teraz sa cítim vynikajúco! A zbavil som sa lupín. Mám vlnité vlasy, v minulosti boli úplne neovládateľné. Zrazu majú tvar. O tom, že šampónovať vlasy si netreba, som sa presvedčil pri návšteve holiča. Kým som sa nazdal, dal mi na hlavu kvapku šampónu. Bolo príliš neskoro niečo spraviť, tak mi teda hlavu umyl. Počas nasledujúcich dvoch týždňov som mal lupiny a vlasy boli opäť nekontrolovateľné. Hneď ako sa mi stabilizovali do ,nešampónovej normy', bolo všetko v poriadku."
Bonner zdôrazňuje aj praktickosť celej veci – keď cestuje, nemusí so sebou vláčiť fľašky so šampónom a tekutým mydlom. Na záver príspevku vyzýva svojich čitateľov, nech sa s ním stretnú a vyskúšajú, že naozaj nepáchne.
Pre hygienu v nemocnici
Pedagogička Desana Kiselová má s „alternatívnou hygienou" hneď niekoľko zážitkov. „Mydlo zhoršuje najmä ekzémy a iné kožné problémy. Náš syn je atopický, keď bol malý, mal dosť suchú kožu a tak nám kázali kúpať ho len raz týždenne, mydlom stačilo umyť len kritické časti pod plienkou. Na vysokej škole som mala zasa spolubývajúcu, ktorej svojho času začali prekážať rôzne pachy, smeti a tak. Zapáchali sme jej my, vlastný frajer jej páchol... Začala sa umývať trikrát denne pod horúcou vodou aj nejakým agresívnym šampónom na vlasy. Skončila v nemocnici - raz na párty vypila trochu červeného vína a celá sa po pár minútach strašne vyhádzala. Lekárka konštatovala zlyhanie imunity a pripísala to nekonečnému umývaniu - vraj si narušila prirodzený obal tela."
Kiselová má aj osobný zážitok zo skautského tábora, keď bola dva týždne pod stanom v lese s možnosťou umývať sa len v potoku. „Po návrate som mala najkrajšie vlasy a najmenej vyrážok za celý svoj život. Dačo na tom bude."
Treba si dožičiť, ale opatrne
„Na povrchu kože je ochranný kožný film, ktorý zabraňuje jej zmáčaniu, a v prípade, že chceme plávať alebo sprchovať sa, môžeme to robiť," hovorí dermatologička Adriana Florianová.
„A keďže život je najkrajší, keď sa z neho tešíme, nemali by sme sa pripraviť o jeho radosti. Takže ak má niekto potrebu sprchovať sa aj dvakrát denne, nech sa páči, ale mal by dodržiavať niekoľko zásad – sprchovať by sme sa mali len niekoľko minút, teplota vody by mala byť blízka telesnej teplote a telové mydlo by malo obsahovať olej, mlieko alebo glycerín.
Výber vhodného prostriedku je naozaj veľmi dôležitý. Ak sa inak nedá a chceme si dožičiť horúci kúpeľ, treba sa hneď po kúpeli, ešte kým je koža vlhká, natrieť premasťovacím mliekom."
Len kozmetický efekt
Profesorka Elaine Larsonová z Kolumbijskej univerzity pre ošetrovateľky publikovala v odbornej tlači vedecký materiál o hygiene, v ktorom nachádzame prekvapivé veci. Uvádza, že rozsiahle štúdie sprchovania a kúpania, ktoré prebiehajú od roku 1960, preukázali, že tieto aktivity zvyšujú rozšírenie kožných baktérií do ovzdušia a okolitého prostredia.
Preto odporúča chirurgom, aby sa bezprostredne pred vstupom do chirurgickej sály nesprchovali a venovali sa len hygiene rúk. „Aj keď sa človek nekúpe niekoľko dní, kultúry na koži zostávajú relatívne stabilné," dodáva.
„Počet kožných baktérií po kúpaní alebo sprchovaní je rovnaký alebo vyšší ako pred ním," píše v odporúčaní pre verejnosť, kde spomína aj to, že je dobré použiť mierne mydlo, ktoré nemá antibakteriálny účinok. „Časté sprchovanie je teda čisto estetickou alebo antistresovou záležitosťou," uzatvára profesorka.
Moja koža je vo veľmi dobrej kondícii, nemám na nej žiadne mastné ani suché miesta. Cítim sa vynikajúco!
Sean Bonner, účastník experimentu
