SME
Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

V súčasnosti diagnostikujú každé dve minúty jeden prípad lepry

Paríž - Svetový deň lepry, ktorý sa od roku 1954 pripomína každú poslednú januárovú nedeľu, je príležitosťou uvedomiť si, že túto infekčnú chorobu sa stále ani zďaleka nepodarilo odstrániť z povrchu zemského.

Tzv. Hansenovu chorobu - lepru, možno v súčasnosti liečiť podávaním niekoľkých antibiotík.Tzv. Hansenovu chorobu - lepru, možno v súčasnosti liečiť podávaním niekoľkých antibiotík. (Zdroj: Ilustračné foto: Flickr.com)

Aj v súčasnosti diagnostikujú lepru jednému človeku každé dve minúty, v Indii sa vyskytuje 54 percent prípadov lepry registrovaných na svete.

Hansenova choroba, známa pod názvom lepra, postihuje ľudí od dávnych čias. Prvé zmienky o nej sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred n. l. v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. V súčasnosti sa uvádza, že lepra predstavuje problém verejného zdravotníctva v približne štrnástich, najmä tropických štátoch Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie.

Skryť Vypnúť reklamu

Ročne sa touto chorobou infikuje okolo 250.000 osôb. Lepra alebo aj malomocenstvo je choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae a spôsobuje ju nedostatok vitamínu B2. Vyvíja sa a prebieha veľmi dlho. Postihuje kožu, sliznicu a nervy. Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta.

Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen, podľa ktorého sa ochorenie volá - Hansenova choroba. V minulosti bola prakticky neliečiteľná, preto sa ostatné obyvateľstvo bránilo kontaktu s postihnutými. Tých často sústreďovali na jednom mieste - v leprozóriu. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od roku 1981 odporúča polychemoterapiu, lebo Mycobacterium leprae si v prípade podávania jedného liečiva vytvorí rezistenciu na danú monoterapiu. Podľa závažnosti stupňa choroby trvá liečba od šiestich do 24 mesiacov.

Skryť Vypnúť reklamu

Pôvodne sa predpokladalo, že malomocenstvo má ázijský pôvod a do iných častí sveta sa dostalo prostredníctvom vojnových výprav Feničanov alebo Rimanov. Vedecké práce na genóme baktérie v Pasteurovom inštitúte však naznačili, že choroba má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe a do iných častí sveta sa dostala prostredníctvom európskych bádateľov, neskôr s otrokmi dovážanými do oblasti Karibiku a Južnej Ameriky. Aspoň tak to naznačuje odborná práca Marca Monnota a Stewarta Cola uverejnená v časopise Science 13. mája 2005.

O malomocenstve sa píše aj v Starom a Novom zákone. V Evanjeliách sú zaznačené prípady, keď Ježiš Kristus vyliečil chorých na lepru.

Najstaršie písomnosti svedčia, že malomocenstvo bolo oddávna obávaným ochorením a predstavovalo hrozbu pre ostatných. Postihnutých vyraďovali zo spoločnosti. Takýto prístup zostáva v oblastiach, kde sa choroba vyskytuje, doteraz.

Skryť Vypnúť reklamu

Svetový deň lepry založil v roku 1954 Francúz Raoul Follereau, aby vyvolal "mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete v prospech postihnutých leprou". V tom čase trpelo touto chorobou vyše 10 miliónov osôb. Follereau, ktorý sa narodil 17. augusta 1903 v Nevers a skonal 6. decembra 1977 v Paríži, založil nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.

www.raoul-follereau.org

www.who.int

www.atlas-dermato.org/cours/LEPRE.html

www.lepra.org.uk

www.hpl.sk

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 052
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 822
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 394
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 094
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 053
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 733
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 393
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 292
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 286
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 136
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Druhú dávku by ste mali dostať do 42 dní.

8 h

Ako vyzerá vakcinácia na Slovensku.

3 h

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Druhú dávku by ste mali dostať do 42 dní.

8 h
Očkovacie centrum v meste Givataim,

Účinnosť môže byť viac ako 95 percent.

26. jan

V prípade juhoafrického variantu sú protilátky šesťnásobne menej účinné.

25. jan
Vakcínou proti covidu by sa malo na Slovensku očkovať od 27. decembra.

Protilátky nezneutralizovali vírus dostatočne.

25. jan