Aj v súčasnosti diagnostikujú lepru jednému človeku každé dve minúty, v Indii sa vyskytuje 54 percent prípadov lepry registrovaných na svete.
Hansenova choroba, známa pod názvom lepra, postihuje ľudí od dávnych čias. Prvé zmienky o nej sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred n. l. v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. V súčasnosti sa uvádza, že lepra predstavuje problém verejného zdravotníctva v približne štrnástich, najmä tropických štátoch Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie.
Ročne sa touto chorobou infikuje okolo 250.000 osôb. Lepra alebo aj malomocenstvo je choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae a spôsobuje ju nedostatok vitamínu B2. Vyvíja sa a prebieha veľmi dlho. Postihuje kožu, sliznicu a nervy. Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta.
Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen, podľa ktorého sa ochorenie volá - Hansenova choroba. V minulosti bola prakticky neliečiteľná, preto sa ostatné obyvateľstvo bránilo kontaktu s postihnutými. Tých často sústreďovali na jednom mieste - v leprozóriu. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od roku 1981 odporúča polychemoterapiu, lebo Mycobacterium leprae si v prípade podávania jedného liečiva vytvorí rezistenciu na danú monoterapiu. Podľa závažnosti stupňa choroby trvá liečba od šiestich do 24 mesiacov.
Pôvodne sa predpokladalo, že malomocenstvo má ázijský pôvod a do iných častí sveta sa dostalo prostredníctvom vojnových výprav Feničanov alebo Rimanov. Vedecké práce na genóme baktérie v Pasteurovom inštitúte však naznačili, že choroba má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe a do iných častí sveta sa dostala prostredníctvom európskych bádateľov, neskôr s otrokmi dovážanými do oblasti Karibiku a Južnej Ameriky. Aspoň tak to naznačuje odborná práca Marca Monnota a Stewarta Cola uverejnená v časopise Science 13. mája 2005.
O malomocenstve sa píše aj v Starom a Novom zákone. V Evanjeliách sú zaznačené prípady, keď Ježiš Kristus vyliečil chorých na lepru.
Najstaršie písomnosti svedčia, že malomocenstvo bolo oddávna obávaným ochorením a predstavovalo hrozbu pre ostatných. Postihnutých vyraďovali zo spoločnosti. Takýto prístup zostáva v oblastiach, kde sa choroba vyskytuje, doteraz.
Svetový deň lepry založil v roku 1954 Francúz Raoul Follereau, aby vyvolal "mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete v prospech postihnutých leprou". V tom čase trpelo touto chorobou vyše 10 miliónov osôb. Follereau, ktorý sa narodil 17. augusta 1903 v Nevers a skonal 6. decembra 1977 v Paríži, založil nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.
www.raoul-follereau.org
www.who.int
www.atlas-dermato.org/cours/LEPRE.html
www.lepra.org.uk
www.hpl.sk
