Spôsoby upevnenia rastlín na opory.
Kompozícia prevísajúcich a vysokých druhov je výrazne dekoratívna.
Zeleninu možeme pestovať v rozličných nádobách, podstatná je veľkosť rastliny.
Zeleninu pestujeme najmä vo voľnej pôde, ale súčasné odrody nám umožnia dopriať si čiastočný úžitok aj z malého balkóna. Ešte viac sa však budeme tešiť z netradičnej výzdoby. Nádherne pôsobí kombinácia viacerých druhov zeleniny s voňavými bylinkami alebo farebnými letničkami. Nielen rôznorodé listy (šaláty, kukurica, kôpor, rozmarín), tvary listov (mangold, bazalka, šalvia), farby kvetov (artičok, cukina, pepino, šarlátová fazuľa, cukrový hrášok sa vyrovnajú balkónovým kvetom) či plodov (rajčiny, tekvice) a tvary rastlín potešia naše zmysly, ale vône plodov, stoniek a listov vytvoria na balkóne aj príjemnú atmosféru (bazalka, tymián, šalvia, mäta). Okrem kvetináčov či nádob rozličných tvarov potrebujeme najmä dostatok slnečného svitu, pravidelnú zálievku a prihnojovanie, ktoré nahradí minimum pôdy.
Priaznivé podmienky
Na svetlo je najmenej náročný orezávací šalát, špenát a mangold, aspoň polotieň však vyžadujú. Podobne ako borák, kôpor, petržlen, pažítka a medovka. Na svetlom a teplom stanovisku budeme mať zaručene skoršiu a lepšiu úrodu. Takéto stanovisko vyžadujú aj bylinky bazalka, majorán, rozmarín, šalvia a tymian. Rajčiny, paprika a baklažán znesú aj väčšie teplo na južnej orientácii, šalát by rástol do semena a zvädol by.
Mimoriadne citlivé na vietor sú rastliny s veľkými mäkkými listami, ako melóny, uhorky, fazuľa. Pri nedostatku vody v prievane zvädnú. Preto ich plátenými tienidlami alebo rohožami chránime pred vetrom. V zasklených lodžiách zasa môžu dostať plesňové choroby. Rajčiny, paprika a kukurica však v prúdení vzduchu sa lepšie oplodnia a zarodia. Na západnej, daždivejšej strane sa treba vzdať druhov trpiacich chorobami z premáčania listov (múčnatka na šaláte a uhorkách, pleseň na rajčinách). Ani pestovanie zeleniny na balkóne v rušnej ulici nie je vhodné – plody budú kontaminované.
Nádoby na pestovanie
Zeleninovú záhradku si môžeme urobiť v kvetináčoch z pálenej hliny, glazovaných hrantíkoch, v drevených nádobách ekologicky ošetrených, dokonca aj v prútených košoch vystlaných igelitovou fóliou a protiplesňovými vložkami. Eternitové nádoby sú trvanlivé, plastové sú najlacnejšie, ale na slnku sa veľmi rozpália. Väčšie nádoby sú vhodnejšie, najmä ak pestujeme väčšie druhy alebo vytvárame kompozície rastlín. Postupne začínajú byť obľúbené aj ekologické kvetináče z celulózového vlákna. Použiť však môžeme aj staré hrnce s prevŕtaným otvorom v dne alebo keramické hrnčeky na menšie druhy.
Umiestnenie a komponovanie
Rastliny môžeme mať upevnené v hrantíku na zábradlí, lepšie je ich ukladať za seba od najmenších po vyššie, ukladať na schodíky, stupienky alebo vkladať do stojanu. Vyššie druhy podoprieme, priviažeme alebo im dáme opornú tyč či drôt. Popínavé (fazuľu, uhorky) môžeme viesť po konštrukcii z tenších drevených hranolov ako po rebríku. Pre fazuľu môžeme priviazať zvislo od stropu špagáty a až do jesene nám vytvorí tieniacu stenu s peknými kvetmi.
Pekné sú kombinácie vysokých druhov rajčín, papriky, ľuľka, pepina, kukurice cukrovej ako pozadie a pred ne stredné, nízke až visiace druhy ako listový šalát, mangold, hrach cukrový, bylinky a letničky. Pri aranžovaní využijeme aj bambusovú tyč, lyko na viazanie, hrubší drôt s izoláciou ako oporu.
ĽUBOMÍR ŠIMNA
FOTO – BALKÓNOVÁ ZELENINA, IKAR
