Zrejme to súvisí aj s pretrvávajúcimi názormi na samotnú menštruáciu. Psychológovia vysvetľujú, že mesačný cyklus ženy obvykle vnímajú vcelku pozitívne. Pravidelné menštruačné krvácanie berú ako prirodzený, fyziologický jav cyklických hormonálnch zmien v ženskom organizme počas fertilného – plodného obdobia.
Lekári však poukazujú na skutočnosť, že pravidelná menštruácia, ktorá sa objavuje v puberte a pretrváva až do obdobia menopauzy je z vývojového hľadiska v podstate neprirodzená.
Vysvetľujú to tým, že v minulosti ženy menštruovali veľmi sporadicky, takmer nepretržite boli buď „v očakávaní“ alebo dojčili. Dnes sa ženy tehotenstvu skôr vyhýbajú, respektíve porodia v priemere jedno – dve deti, takže počet menštruačných cyklov v živote dnešnej ženy je oproti minulosti neporovnateľne väčší.
Je menštruácia nutná?
Gynekológovia udávajú, že u svojich pacientiek každej vekovej kategórie sa často stretávajú s názorom, že najzdravšia a najprirodzenejšia je pravidelná, stredne silná a viac-menej bolestivá menštruácia.
Ženy vnímajú ako čosi neprirodzené, že by sa pravidelný mesačný cyklus mohol redukovať prípadne eliminovať na minimum. Menštruáciu vnímajú ako čosi, čo prirodzene patrí do života ženy a o prípadné riešenie sa zaujímajú až vtedy, ak majú problém s mimoriadne silným krvácaním a bolesťami a inými nepríjemnými prejavmi.
Pritom v medicíne sa menštruácia vníma skôr ako civilizačný problém. Gynekológ-pôrodnék prof. MUDr. Miroslav Borovský, Csc. uvádza, že nielen ženy, ale aj mnohí lekári stále podliehajú mylným predstavám o potrebnosti menštruácie.
Upozorňuje, že menštruácia prináša so sebou aj zdravotné riziká, ako je častejší výskyt cýst na vaječníkoch, chudokrvnosť, polypy v dutine maternice. Nezriedka sa k menštruácii viaže aj výskyt ochorení, ktoré môžu mať súvis s nadmerným užívaním liekov proti bolesti, emocionálna nepohoda, zhoršenie pracovnej výkonnosti či chirurgická intervencia.
Krvavý rituál i talizman
Ako vnímali menštruáciu naši prapredkovia? Krátky historický exkurz ponúka celkom zaujímavé a neraz protirečivé pohľady na túto súčasť ženstva. Menštruácia sa v rôznych kultúrach a obdobiach vnímala rôzne - napríklad ako očisťovací proces (tento pohľad je aj dnes pomerne častý), niekde ju považovali za ochorenie, nezriedka bola súčasťou rôznych sexuálnych tabu.
Ako uvádza klinická psychologička PhDr. Katarína Jandová, PhD. z I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky UNB a SZU v Bratislave, „menštruačné tabu má korene v ľudskej tendencii premeniť akýkoľvek čin či udalosť, pri ktorých preteká krv, na nejakú sviatosť či rituál.“
Menštruáciu však mnoho spoločenstvá vnímali aj v pozitívnom svetle – predstavovala napríklad posilňujúci alebo očistný proces, počas ktorého sa telo zbavuje škodlivín, menštruačnú krv dokonca v niektorých kultúrach vnímali ako talizman či afrodiziakum, alebo sa využívala v liečiteľstve a pri rôznych magických praktikách. Nezriedka sa objavuje aj tabu týkajúce sa pohlavného života počas menštruácie.
Ako je to dnes
V súčasnosti sa stretávame skôr s pozitívnym vnímaním menštruačného krvácania, avšak jeho telesné, psychické a neraz i socálne dôsledky ženy pociťujú skôr negatívne. Klinická psychologička uvádza, že počas menštruácie dochádza u žien viac-menej k rôznym psychickým zmenám, ktoré sa často najvýraznejšie prejavujú v emocionálnej oblasti.
„Môže sa vyskytnúť úzkosť, depresia, podráždenosť, zhorší sa koncentrácia pozornosti, klesá výkonnosť, horšie sa kontrolujú impulzy, objavujú sa poruchy spánku, nechutenstvo, únava, mení sa libido, objavujú sa rôzne bolesti, vyskytujú sa aj opuchy, mení sa kvalita pokožk a pod.,“ uvádza Katarína Jandová.
Samozrejme, nie u všetkých, ale u niektorých žien sú tieto prejavy veľmi výrazné a môžu sa vystupňovať až do patologického stavu – keď ide o tzv. predmenštruačný syndróm alebo premenštruačnú dysforickú poruchu. Psychologička poukazuje na fakt, že na týchto zmenách sa podieľajú hormonálne vplyvy, ale opakovane sa preukázalo, že významnú úlohu zohráva aj samotné očakávanie ženy.
Kedy je krvácanie silné?
Ako potvrdzuje aj Gynekológ-pôrodník prof. MUDr. Miroslav Borovský, Csc., za normálnu stratu krvi sa považuje množstvo zhruba 40 ml na jeden menštruačný cyklus.
O silnom menštruačnom krvácaní lekári hovoria vtedy, ak dochádza ku krvným stratám nad 80 ml počas jedného cyklu. Odborníci také krvácanie definujú ako abnormálne silné maternicové krvácanie bez prítomnosti organickej patológie alebo ochorenia (napr. endometriálnych polypov alebo myómov maternice).
Ide už o taký typ krvácania, ktorý je pre ženu obťažujúci, nepríjemný a má negatívny dopad na jej fyzické aj psychické zdravie a zároveň je aj ekonomickou záťažou.
Prejavy silného menštruačného krvácania:
- potreba používať dvojitú hygienickú ochranu,
- krvácanie, ktoré preteká cez vložky (tampóny) každú hodinu,
- potreba meniť vložky aj počas noci,
- ak sa pri krvácaní objavujú veľké krvné zrazeniny.
Aké sú možnosti liečby
Silné menštruačné krvácanie možno liečť medikamentózne alebo chirurgicky. Pri medikamentóznej lečbe sa buď lieči nehormonálnymi preparátmi (nesteroidné antiflogistiká) alebo sa využíva hormonálna antikoncepcia či napríkad vnútromaternicový systém Mirena.
Pri chirugickej liečbe príde na rad ablácia endometria (odstránenie slizničnej výstelky dutiny maternice - kyretáž) alebo hysterektómia (chirurgické odstránenie maternice). Gynekológ-pôrodník profesor Borovský zdôrazňuje, že chirurgický invazívny zásah sa odporúča len vo výnimočných prípadoch, napríklad ak žena už neplánuje mať deti alebo nereaguje na stanovenú hormonálnu liečbu.
Ideálnym riešením je podľa profesora druh konkrétnej perorálnej antikoncepcie, na Slovensku dostupnej od roku 2009. Obsahuje unikátnu kombináciu prirodzeného estrogénu s gestagénom dienogest v dynamickom dávkovaní, ktoré napodobňuje prirodzený cyklus ženy.
Táto perorálna antikoncepcia nenarúša plodnosť ženy, po jej vysadení žena nemá problém okamžite otehotnieť. Vhodná je na liečbu silného menštruačného krvácania bez organickej patológie u žien, ktoré si želajú užívať perorálnu antikoncepciu.
