Keď sa koncom minulého roka objavila správa o vysokom počte pacientov trpiacich preležaninami, začalo sa o tomto probléme hovoriť viac. O čo vlastne ide?
Preležanina - dekubit je poškodenie kože a podkožných tkanív v dôsledku dlhodobo pôsobiaceho tlaku na tie časti tela, na ktorých spočíva najväčšia váha pacienta. Chirurg Martin Huťan z II. chirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava hovorí, že na vzniku preležanín sa podieľa niekoľko faktorov a čím viac ich spolupôsobí, tým väčšie je aj riziko.
„Základným princípom je tlak na tkanivo vyšší ako 32 mm Hg, čo spôsobí uzavretie kapilárneho prietoku krvi a následne ischémiu, nedostatočný prietok krvi cez tkanivo. U pacienta so zachovanou citlivosťou, vedomím, mobilitou a bez mentálneho deficitu dekubitus nevznikne, lebo pacient sa jednoducho pohne a premiestni tlak na inú oblasť tela.“ Najdôležitejším ochranným faktorom je vnímanie bolesti, keďže núti pacienta k zmene polohy.
Príznaky
Čo je prvým varovným signálom vzniku preležaniny? Primár oddelenia miniinvazívnej chirurgie a endoskopie FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Ľubomír Marko vysvetľuje, že najskôr vznikne začervenanie kože, neskôr koža zmodrie, nakoniec stmavne a vznikne preležanina.
V podstate koža a neskôr aj podkožie odumiera. Ak sa tento stav nerieši, odumieranie pokračuje aj na svalové časti a rozširuje sa. „Príčinou je nemenná poloha pacienta, preležaniny vznikajú na miestach, kde na podložku tlačia najmä kosti v oblasti kostrče, bedrových kĺbov, na chrbte či v oblasti lopatiek,“ upresňuje Marko.
Dá sa vývoj zvrátiť?
Ak je pacient imobilný, treba ho na posteli pravidelne polohovať. „Samozrejme, potrebná je aj rehabilitácia končatín, zlepší sa prekrvenie. Vhodné sú aj masáže ohrozených oblastí mentolom alebo masážnymi olejmi, ktoré zlepšujú prekrvenie kože,“ zdôrazňuje Ľubomír Marko.
V ktorom štádiu možno vývoj preležaniny zvrátiť? Primár Marko vysvetľuje, že to nie je jednoznačné, pretože ak je dekubit suchý a nie je infikovaný, tak sa aj čierna odumretá koža môže udržať bez šírenia a po jej neskoršom odstránení sa môže stav pacienta upraviť. „Horšie štádium je, ak ide o vlhký dekubit, ktorý je už pravdepodobne infikovaný,“ dodáva primár.
„Preležaniny vznikajú na miestach, kde na podložku tlačia najmä kosti v oblasti kostrče, bedrových kĺbov, na chrbte či v oblasti lopatiek."
Ľubomír Marko, primár oddelenia miniinvazívnej chirurgie a endoskopie FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici
Kedy zasahuje chirurg
Postup pri liečbe je konzervatívny alebo chirurgický, o spôsobe rozhodne lekár. „Pri vlhkom - infikovanom dekubite treba zobrať stery na kultiváciu a podľa citlivosti nasadiť antibiotickú liečbu. Sú masti, ktoré môžu pomôcť ohraničiť šírenie nekrózy,“ vysvetľuje Ľubomír Marko. Zdôrazňuje, že dekubit nesmieme baliť napríklad vatou, koža musí dýchať, inak sa môžu množiť baktérie. Oblasť s preležaninou treba potierať špeciálnym antiseptickým prostriedkom. „Ak už však vznikajú nekrózy, chirurgicky sa odstránia až do zdravého tkaniva. Po výkone sa ako prevencia infekcie takisto používa antiseptický prípravok,“ hovorí Marko.
Ak sa pacient nemôže hýbať, treba dodržiavať dekubitačný režim – polohovať pacienta každú hodinu-dve.
Ako dekubitom predchádzať
Pokiaľ je to možné, pacient by sa mal hýbať. Obaja lekári zdôrazňujú, že ak to možné nie je, treba dodržiavať dekubitačný režim – polohovať pacienta každú hodinu-dve. Pomáhajú aj masáže častí tela, kde sa preležaniny tvoria, možno podávať aj lieky na rozšírenie ciev. Pokiaľ je pacient diabetik, dôležitá je stabilizácia ochorenia.
Rizikoví pacienti by mali byť uložení v antidekubitárnych posteliach skonštruovaných tak, aby sa tlak rozkladal na celý povrch tela. Vhodné sú aj penové matrace. Tieto možnosti sú však v súčasnosti minimálne dostupné. Martin Huťan zdôrazňuje, že veľmi dôležitá je aj dôsledná starostlivosť o kožu, odstraňovanie výlučkov, výmena plienok atď. „Nemenej dôležitá je nutričná podpora pacienta, rehabilitácia a správne vybraté krytie rán, čo bývajú opäť finančne náročné a všeobecne nie dostupné riešenia.“
Rizikové faktory vzniku preležanín:
- vek, znížená pohyblivosť,
- úbytok svalovej a tukovej hmoty (zmenší sa množstvo tkaniva medzi posteľou a kostrou pacienta),
- znížená pohyblivosť (svalstvo sa stiahne a končatiny sa trvalo ohnú v kĺboch, kde potom pôsobí koncentrovaný tlak),
- zníženie vnímania bolesti,
- podvýživa (malnutrícia) spolu s imobilitou spôsobujú vysychanie kože, vznik trhlín a porušenie bariérovej funkcie kože,
- vlhkosť a bakteriálna kontaminácia pri nedostatočnom odstraňovaní výlučkov zhoršujú funkcie kože,
- diabetes a sklerotické zmeny ciev,
- obezita – sťažuje polohovanie pacienta, v jej dôsledku často dochádza k macerácii kože,
- fajčenie – spôsobuje poruchy mikrocirkulácie, čo zvyšuje riziko ischémie tkaniva.
Stupne preležanín
- Koža je teplá, navretá, pri obnovení prietoku krvi zánik do 24 hodín. Ak tlak nepovolí, koža bledne.
- Dochádza k strate vrchnej vrstvy kože - epidermy, ale aj spodnej - dermy.
- Dochádza k nekróze – odumretiu celej vrstvy kože a časti podkožného tkaniva, môže sa začať tvoriť vred.
- Vznik nekrózy až na kosť, kĺb, šľachové puzdrá, okolie je zasiahnuté nekrózou.
Udávajú sa štyri, no rozdelení je viacero a nie vždy musí platiť postupnosť od prvého stupňa po štvrtý. Napríklad svalstvo je náchylnejšie na ischémiu ako koža, čiže koža ešte môže byť neporušená, ale svalstvo pod ňou už odumreté. Najrozšírenejší je americký klasifikačný systém, slúži však skôr na opísanie hĺbky dekubitu ako jeho reálneho stavu hojenia.
