Komu by napadlo, že v jednom z úzkych interiérov lemujúcich dolný koniec bratislavskej Ventúrskej ulice, medzi krčmičkami, ktoré už majú svoje legendy (Šuflík, U fašistov, mladšia Ťava alebo Lietadlo, čiže Depreso), sa nachádzajú iskrivé priezračné poklady?
Depreso sa stalo vychyteným pre hercov a výtvarníkov najmä po zrušení Vagónu a Columbie na Zámočníckej. Hneď vedľa je pomerne nová galéria, ktorá sa špecializuje na predstavovanie autorov úžitkového umenia a architektúry, ale nevyhýba sa ani tvorcom voľných výtvarných disciplín. Pre návštevníka K-Gallery je príjemnou odmenou nielen vždy originálna a precízna inštalácia výstavy, ale už samotný zážitok z kvalitného interiéru, ktorý minulý rok získal aj celoslovenskú cenu.
Raritou je však trvalá, nenápadne sa obmieňajúca stála expozícia sklenených výtvorov svetoznámeho architekta a dizajnéra Borka Šípka. Diela sú rozmanité, každé je vtipne rafinované, od poetickej použiteľnosti až k erotickej neužitočnosti. Výber je dostatočne široký. Zákazník, ktorý chce sklenou plastikou na svetovej úrovni obohatiť svoj domov, tu nájde aj honosné diela, no spokojný bude aj človek, ktorý chce kúpiť drobný priateľský darček.
Borek Šípek sa túla svetom, čerpá zo stáročných tradícií kultúr všelikde. Niekde, napríklad v Ázii, založí dielňu, ktorá realizuje jeho návrhy, a ide zase ďalej. Dielňa zostáva.
Narodil sa v roku 1949 v Prahe, v 1968-om odišiel do Hamburgu, kde študoval architektúru a neskôr filozofiu v Stuttgarte. V osemdesiatych rokoch dostal prestížne ceny v Nemecku, Holandsku, vo Francúzsku, jeho diela sú zastúpené vo veľkých múzeách v New Yorku, Denveri, Amsterdame, Londýne, Paríži, Lyone. V roku 1990 bol menovaný profesorom na UMPRUM v Prahe, v 1998-om aj vo Viedni. Pracoval na interiéroch pre Karla Lagerfelda v Paríži, pre Václava Havla na Pražskom hrade.
Okrem toho, že návštevník sa môže pokochať kvalitou, originálnym pokračovaním českej sklárskej tradície v kontexte západného chápania sveta a východných mystérií, exotických materiálov a technológií, jeho duchovný zrak môže obsiahnuť aj čosi iné. To, čo pre tvorivý potenciál našej krajiny znamenala boľševická izolácia sovietskeho typu a socialistický realizmus, teda pošliapanie všetkých predchádzajúcich tradícií.
Záhrobní boľševici sa poznajú podľa toho, že sa najprv boja ísť do sveta, a potom keď idú, predvádzajú tam nevkus. Ale netreba sa ich báť. Netreba ich voliť.
Som optimista. A Borek Šípek je mi sympatický aj preto, že jeho dielne, v ktorých sa ručne vyrábajú sklené objekty - originály v obmedzených sériách, fungujú a vyvážajú do celého sveta značku AJETO.
