Aj vám sa na porade alebo dôležitom rokovaní nečakane otvorili ústa a schuti ste si zívli? Možno ani netušíte, ako dobre sa vám práve stalo.
Práve ste si odplavili toxíny z tela, zvýšili srdcový rytmus, krvný tlak a prísun tzv. šťastných hormónov, endorfínov.
Ak si chcete zívnuť a nachádzate sa medzi ľuďmi, ktorí majú k zívaniu ešte stále predsudky, jednoducho sa ospravedlňte a povedze im: „Cítim sa medzi vami tak dobre, že sa mi zachcelo zívnuť.“
Prečo vlastne zívame?
A prečo sa zívanie šíri z jedného na druhého takmer tak rýchlo ako vírusy pri kýchnutí? Hoci ide o jeden z najstarších fyziologických prejavov, veda doposiaľ vlastne jeho pravú príčinu nepozná.
Dnešní odborníci, ktorí majú k dispozícii prístroje od výmyslu sveta, nie sú v odkrývaní niektorých tajomstiev ľudského organizmu oveľa múdrejší ako antickí filozofi. Stále nezodpovedané zostávajú napríklad javy, ktoré súvisia so spánkom - napríklad prečo zívame, prečo snívame, ako vzniká námesačníctvo.
Americký biológ Craig Heller dokonca tvrdí, že spánok, jeho príčina a všetko, čo s ním súvisí, zostáva jednou z najväčších záhad modernej biológie.
Väčšinou si myslíme, že zívame, keď sme ospalí, unavení, znudení.
Nemusí to tak byť. Tiež sa traduje, že zívame vtedy, keď je v krvi nedostatok kyslíka a telesná schránka potrebuje tento, pre život dôležitý prvok doplniť. Ani to nie je celkom pravda.
Neurológ MUDr. Marián Kondáš na našu otázku, čo dnes vedia lekári o zívaní, povedal, že veľa a zároveň stále málo. Priznal, že keď bol nedávno pozvaný na diskusiu, naštudoval si všetky možné teórie, avšak vždy príde nejaká ďalšia.
„Hoci o spánku a mnohých javoch s ním súvisiacich vieme už veľa, na niektoré otázky neexistuje odpoveď. Mohli by sme povedať, že je to prejav únavy mozgovej kôry ako fyziologický reflex, ale nemusí to byť celkom presné.“
Teórie vysvetľujúce zívanie sa rôznili: jedny ho vysvetľujú snahou zvýšiť prívod kyslíka do mozgu, iné ako proces zvyšovania bdelosti či metódu čistenia pľúc. Niektoré tvrdia, že je znamením nudy, úľavy od stresu, až po biologický proces, v ktorom sa krčné mandle zbavujú infekcie.
Zívanie a inteligencia?
Najnovšie sa vedci domnievajú, že by mohlo ísť o pozostatok evolúcie z prvotnopospolnej spoločnosti. Podobné správanie vedci pozorovali tiež v skupinách opíc a ľudoopov. Ak zíval vodca stáda, zívali aj ostatní, aby tým vyjadrili úctu jeho postaveniu a potvrdili jeho želanie zaoberať sa inou činnosťou. Keď skupina sedí okolo ohňa a vodca zíva, slúži to ako signál ostatným členom, že je čas na odpočinok. Tí, ktorí sú k vodcovi najbližšie, alebo jeho stúpenci, môžu byť náchylnejší na zívanie.
Myšlienku, že zívanie vyvoláva zmenu, podporuje aj iná teória, podľa ktorej je to spôsob prípravy mozgu na zmenu.
Zívanie by vraj mohlo dokonca svedčiť aj o inteligencii človeka. Vedci totiž objavili, že deti začínajú napodobňovať zívanie až vo veku štyroch, piatich rokov, čo je hlavné obdobie pre získavanie sociálnych zručností. Tie deti, ktoré napodobňujú zívanie ako prvé, vynikajú potom údajne v čítaní.
Neváhajme zívanie aj ozvučiť
Zívanie by sme v žiadnom prípade nemali potláčať. Ak sme sami, neváhajme ho ozvučiť. Poriadne hlasno a schuti si zazívajme. Neurológ MUDr. Kondáš: „Je veľmi zdravé a podľa indickej tradičnej medicíny netreba nič zdravé potláčať. Japonci veľmi správne zívajú aj na verejnosti a neberú to ako prejav nevychovanosti. Oni si aj odgrgávajú po jedle, čo je tiež zdravé, my však na to ešte nie sme zvyknutí.“
„Pozor, zívanie má však aj komunikačný význam. Ak vy, ako redaktorka teraz zívate, môžem si myslieť, že vás nudí moje rozprávanie a brať to ako signál, že mám odísť,“ hovorí MUDr. Imrich Mucska.
Zívajú nielen ľudia, ale aj všetky cicavce, dokonca aj plazy a vtáky. Je to pradávny úkaz, ktorý zvyčajne predchádza normálnemu spánku, ale ak zíva napríklad váš pes, môže to byť forma komunikácie.
Priemerné zívnutie trvá asi šesť sekúnd, niekedy je kratšie, ale môže byť aj dlhšie. Neexistuje pomalé alebo rýchle zívanie. A nemôžeme zívať na polovicu - buď zívame úplne, alebo vôbec nie. Zívanie je veľmi presná nervovo-svalová postupnosť, ktorú musíme prejsť celú. Platí, že ak začne zívať jeden, otvoria sa vzápätí ústa aj ďalším.
„Zdá sa, že nákazlivé zívanie je druhom skupinového správania človeka. Keď vidíte niekoho zívať, zívate bez premýšľania tiež. A mimochodom, keď ľudia hovoria o zívaní, tak zívajú,“ tvrdia experti. Ak o ňom čítate, budete zívať pravdepodobne tiež.
