DOMA V KUCHYNI: Pšenica

Triticum aestivum

Je to zemepisne najrozšírenejšia a zrejme prvá domestifikovaná pestovaná plodina mierneho pásma od rovníka až po polárny kruh. V údolí Eufratu a Tigrisu pri obci Jarmo sa vo vykopávkach spred asi 6700 rokov našli ohorené pšeničné semená, veľmi podobné dnešnej pšenici.

Existuje množstvo odrôd a podľa počtu chromozómov tri druhy, ktoré asi pochádzajú z jedného druhu divorastúcej pšenice so siedmimi pármi chromozómov.

Ostatné druhy zrejme vznikli náhodnými kríženiami. Najčastejšie pestovaná je pšenica siata. Za posledné roky sa výnosy zvýšili niekde až na dvojnásobok šľachtením.

Vysieva sa približne 200 kilogramov na hektár. Zapravené semienka približne do rovnakej hĺbky v rovnakom čase klíčia i dozrievajú. Vyklíčia všetky, ale dospeje snáď len polovica, ostatné zožerú myši, hmyz, vyzobú vtáci, zničia choroby.

Po vyklíčení sa pšenica podobá iným trávam, tesne pod povrchom zeme odnožuje, každé zrnko vytvorí niekoľko stebiel, nesúcich klas. Je v tom kus roľníckeho umenia, aby výsev nebol ani veľmi hustý a rastliny sa vzájomne nestiesňovali, ani príliš riedky, aby medzi pšenicami bolo dosť miesta pre burinu.

Pšenica je samoopelivá. Klasy divorastúcich mali krehké vretená, zrnká sa ťažko dobývali z pliev. To je prírodné opatrenie pre lepšie zachovanie semena, pre jeho ochranu a rozšírenie. Z vyšľachtenej pšenice zrnká ľahko vypadnú, hoci husto vedľa seba.

Väčšina vypestovanej pšenice sa využije na výrobu chleba. Predkovia zrejme pšenicu zahrievali, aby dostali zrno z pliev a mohli ho žuvať. Na kysnutý chlieb sa prišlo asi náhodou, vzduchom totiž lieta toľko kvasiniek, že náhodné napadanie do cesta a postupné kvasenie sa dá predpokladať. Starí Egypťania vyrobili zo skvaseného pšeničného chleba nápoj, ktorý bol predchodcom piva.

Najvýznamnejším druhom pšenice z hľadiska stravovania ľudí je pšenica tvrdá, z múky ktorej sa vyrábajú špagety, cestoviny a iné. Pestuje sa hlavne v Španielsku, Alžírsku, Indii, juhoruskej stepnej oblasti, v západných štátoch Severnej Ameriky

N. J. Vavilov tvrdil, že pravlasťou pšenice je Afrika, Etiópia, Egypt, juhozápadná Ázia.

Šľachtenie pšenice sa začalo v Čechách asi v roku 1900, na Morave v roku 1904, na Slovensku 1906. Československo dosiahlo sebestačnosť v dorábaní pšenice v roku 1934 a od roku 1936 pšenicu vyvážalo. Je zaujímavé, že pred vojnou boli najväčším pestovateľom pšenice Spojené štáty a po nich Rusko.

ANASTÁZIA GINTEROVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 9 819
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 629
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 7 935
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 422
  5. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 107
  6. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 842
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 426
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 933
  9. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 3 529
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 187

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Štát plánuje otvoriť trh s online hazardom. Vyhovovalo by to najmä Pente, tvrdia aktivisti

Nový zákon podľa stávkarov pomôže proti nelegálnemu hazardu.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Súd mu vymeral 12 rokov, chce sa stať primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Hazard nezastavíte

Hazard treba regulovať, nie zakazovať.

Neprehliadnite tiež

Beh a horúčavy. Ublížia telu teploty nad tridsiatkou?

Čo sa deje s telom bežca v horúčavách.

Ako spoznať chlamýdie a iné rozšírené pohlavné choroby

Prejavy a liečba najčastejších ochorení.