Je to zemepisne najrozšírenejšia a zrejme prvá domestifikovaná pestovaná plodina mierneho pásma od rovníka až po polárny kruh. V údolí Eufratu a Tigrisu pri obci Jarmo sa vo vykopávkach spred asi 6700 rokov našli ohorené pšeničné semená, veľmi podobné dnešnej pšenici.
Existuje množstvo odrôd a podľa počtu chromozómov tri druhy, ktoré asi pochádzajú z jedného druhu divorastúcej pšenice so siedmimi pármi chromozómov.
Ostatné druhy zrejme vznikli náhodnými kríženiami. Najčastejšie pestovaná je pšenica siata. Za posledné roky sa výnosy zvýšili niekde až na dvojnásobok šľachtením.
Vysieva sa približne 200 kilogramov na hektár. Zapravené semienka približne do rovnakej hĺbky v rovnakom čase klíčia i dozrievajú. Vyklíčia všetky, ale dospeje snáď len polovica, ostatné zožerú myši, hmyz, vyzobú vtáci, zničia choroby.
Po vyklíčení sa pšenica podobá iným trávam, tesne pod povrchom zeme odnožuje, každé zrnko vytvorí niekoľko stebiel, nesúcich klas. Je v tom kus roľníckeho umenia, aby výsev nebol ani veľmi hustý a rastliny sa vzájomne nestiesňovali, ani príliš riedky, aby medzi pšenicami bolo dosť miesta pre burinu.
Pšenica je samoopelivá. Klasy divorastúcich mali krehké vretená, zrnká sa ťažko dobývali z pliev. To je prírodné opatrenie pre lepšie zachovanie semena, pre jeho ochranu a rozšírenie. Z vyšľachtenej pšenice zrnká ľahko vypadnú, hoci husto vedľa seba.
Väčšina vypestovanej pšenice sa využije na výrobu chleba. Predkovia zrejme pšenicu zahrievali, aby dostali zrno z pliev a mohli ho žuvať. Na kysnutý chlieb sa prišlo asi náhodou, vzduchom totiž lieta toľko kvasiniek, že náhodné napadanie do cesta a postupné kvasenie sa dá predpokladať. Starí Egypťania vyrobili zo skvaseného pšeničného chleba nápoj, ktorý bol predchodcom piva.
Najvýznamnejším druhom pšenice z hľadiska stravovania ľudí je pšenica tvrdá, z múky ktorej sa vyrábajú špagety, cestoviny a iné. Pestuje sa hlavne v Španielsku, Alžírsku, Indii, juhoruskej stepnej oblasti, v západných štátoch Severnej Ameriky
N. J. Vavilov tvrdil, že pravlasťou pšenice je Afrika, Etiópia, Egypt, juhozápadná Ázia.
Šľachtenie pšenice sa začalo v Čechách asi v roku 1900, na Morave v roku 1904, na Slovensku 1906. Československo dosiahlo sebestačnosť v dorábaní pšenice v roku 1934 a od roku 1936 pšenicu vyvážalo. Je zaujímavé, že pred vojnou boli najväčším pestovateľom pšenice Spojené štáty a po nich Rusko.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
