BRATISLAVA.
Vďaka novorodeneckému skríningu detskí lekári liečia pacientov ešte v bezpríznakovom období. V blízkej budúcnosti chcú lekári postnatálny skríning presunúť do prenatálneho obdobia.
Na Klinike pediatrickej urológie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave liečia ročne až 130 detí s vrodenou vývojovou chybou obličiek a močovodov.
Najčastejšie sú to deti vo veku do jedného roka. V rámci novorodeneckého skríningu je každé dieťa do 48 hodín po narodení sonograficky vyšetrené, či nemá vrodenú dilatáciu močových ciest.
"Ak sa podozrenie na dilatáciu skríningom potvrdí, dodiagnostikuje a lieči sa u nás," hovorí prednosta kliniky Vladimír Polák.
Vďaka skríningu vrodených vývojových chýb obličiek vedia lekári podchytiť až okolo 90 percent ochorení.
"Zostávajú nám ešte niektoré chyby, ktoré sa objavujú postupne, napríklad vezikorenálny reflux vracanie sa moču z močového mechúra do obličiek, čo sa môže prejaviť neskôr ako v novorodeneckom veku," hovorí o význame skríningu Oľga Červeňová, prednostka I. detskej kliniky LF UK a DFNsP v Bratislave a zároveň autorka skríningu.
V minulosti pacientov operovali až na základe symptómov, napríklad horúčok či opakovaných zápalov močových ciest a často už s trvalo poškodenými obličkami. Niektorým z nich už lekári nedokázali poškodenú obličku zachrániť.
Podľa Poláka je novorodenecký skríning fantastická vec. Odborníci ho však chcú podľa jeho slov posunúť ešte ďalej a to do prenatálneho obdobia. Lekári sa chcú zamerať zvlášť na také stavy, ktoré sa už v postnatálnej starostlivosti odstrániť nedajú.
Punkčná chirurgia v prenatálnom období umožňuje pod kontrolou ultrazvuku vykonať zákrok ešte počas vnútromaternicového vývoja plodu.
V novorodeneckom období sú vrodené vývojové chyby obličiek v prevažnej väčšine také, ktoré lekári vedia operovať.
"Dieťa tak vrátime do normálneho života, väčšinou so žiadnymi, prípadne s minimálnymi zmenami na obličkovom tkanive," dodal Polák. Na Klinike pediatrickej urológie DFNsP v Bratislave, kde sa liečia deti z celého Slovenska, majú lekári bohaté skúsenosti s diagnostikou aj liečbou pacientov už v prvých mesiacoch života.
Kým v minulosti pacienti čakali na operácie aj niekoľko mesiacov, čo obličkám vôbec neprospievalo, dnes vďaka projektu intermediárnej jednotky pacientov operujú oveľa skôr. "Čakacia doba na závažné operácie sa krátila zo šiestich mesiacov na tri týždne," dodal Polák.
