Viaceré vedecké štúdie potvrdili súvislosť medzi obezitou a rakovinou. Riziko vzniku nádorových ochorení sa však vo vzťahu k obezite často podceňuje, oveľa častejšie sa hovorí o rakovine napríklad v súvislosti s fajčením.
Nebezpečenstvo vzniku nádorových ochorení u obéznych je v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú normálnu hmotnosť zreteľne vyššie, pričom najviac ohrození sú ľudia s ťažkou obezitou. Nebezpečnejšia je tzv. abdominálna obezita (tzv. typ jablko), pri ktorej sa tuk ukladá v brušnej oblasti a zvykne pokrývať aj vnútorné orgány. Hromadenie tuku ovplyvňuje aj produkciu viacerých hormónov, ktoré podporujú prostredie výhodné pre vznik a udržiavanie zápalu a rakoviny.
Boj proti nadbytočným kilogramom je teda dôležitý aj z hľadiska zníženia počtu úmrtí na nádorové ochorenia.
Prevenciou obezity je dostatok pohybu a vyvážená strava. Sedavý spôsob života a nedostatočná fyzická aktivita patria aj medzi rizikové faktory vzniku rakoviny, najmä prsníka či hrubého čreva – tzv. kolorektálneho karcinómu.
Fyzickej aktivite by sme mali podľa odborníkov venovať minimálne 30 minút denne. Ešte prijateľnejší model predstavuje 60 minút denne stredne intenzívneho pohybu alebo 30 minút denne intenzívnejšieho pohybu.
Hýbte sa správne
Gastroenterológ – dietológ MUDr. Peter Minárik v knihe Vademecum zdravej výživy upresňuje, že vhodná je aktivita aeróbneho charakteru strednej intenzity s miernym zrýchlením pulzovej frekvencie – v rozpätí od 100 do 120 pulzov za minútu v závislosti od veku. Pribúdajúci vek treba zohľadňovať pri určení odporúčanej pulzovej frekvencie. Lekár uvádza, že vypočítať si ju môžete podľa jednoduchého vzorca:
220 mínus vek krát konštanta 0,6 – 0,7 (maximálne 0,8)
Takže ak máte napríklad 54 rokov, vaša optimálna pulzová frekvencia by nemala presiahnuť 133 úderov za minútu.
Ak sa vaša pulzová frekvencia bude pohybovať nad hornou hranicou, znamená to, že už ide o príliš intenzívnu fyzickú aktivitu. Peter Minárik vysvetľuje, že „pohyb by mal byť v rozmedzí aeróbnej aktivity (60 – 80 % z maximálnej kyslíkovej kapacity) a nemal by zasahovať do anaeróbnej intenzity (nad 80 % maximálnej kyslíkovej kapacity).“ Takisto poukazuje na to, že účinnejší je pohyb, pri ktorom zaťažujeme čo najviac svalových skupín, na rozdiel od jednotvárnych cvikov, ktoré sa zameriavajú len na určité partie.
Takéto návyky na pravidelný pohyb sú podľa lekára ideálnym prídavkom v primárnej prevencii obezity, cukrovky, ochorení srdca a ciev a takisto aj niektorých zhubných nádorov. Dostatok vhodného pohybu pomáha znižovať tlak krvi a inzulínovú rezistenciu a má priaznivý vplyv aj na činnosť tráviaceho traktu a motilitu – hybnosť čriev.
Strava ako prevencia rakoviny
Okrem fyzickej aktivity môžete eliminovať riziko obezity, a tiež aj nádorových ochorení vhodnou stravou. Peter Minárik uvádza, že „rastlinná strava nás pred rakovinou chráni nielen tým, že má nízku energetickú hustotu, ktorou prispieva k našej zdravej hmotnosti, ale aj obsahom biologicky aktívnych látok, vitamínov, minerálov, stopových prvkov a antioxidantov. Biologické látky, ktoré nás chránia, sú rastlinné fenoly, fytochemikálie, flavonoidy a, samozrejme, aj vitamíny a niektoré minerálne látky. Vďaka nim pôsobí zelená strava antikarcinogénne. Navyše posilňuje našu imunitu.“
Okrem vhodnej skladby stravy nezabúdajte aj na jednoduché pravidlo, ktoré mnohí často porušujeme: medzi energetickým príjmom a výdajom musí byť rovnováha.
