Kvôli jeho názvu (Selene – v gréckej mytológii nielen bohyňa, ale aj zosobnenie Mesiaca) mu zvyknú dávať aj prívlastok „mesačný“. Ako významný antioxidant zohráva dôležitú úlohu v prevencii nádorových, srdcovo-cievnych, ale aj iných ochorení.
Antioxidanty nám pomáhajú chrániť organizmus tým, že ničia voľné radikály, ktoré ohrozujú priebeh niektorých dejov v našom tele. Voľné radikály sú veľmi reaktívne zlomky molekúl a zohrávajú rolu nielen v procese starnutia, ale napríklad aj pri vzniku nádorov. Na druhej strane však príliš vysoké dávky antioxidantov môžu mať aj nežiaduce účinky, podľa odborníkov môžu dokonca znásobiť účinok karcinogénu v tele. Účinným antioxidantom je aj selén, v prírode pomerne vzácny prvok, ktorý pomáha blokovať voľné radikály.
Kamarát síry
Selén sa podarilo v roku 1817 objaviť švédskemu chemikovi Jönsovi Jakubovi Berzeliusovi. Tento prvok svojimi vlastnosťami pripomína síru, často ju sprevádza v zemskej kôre. Obsiahnutý v pôde sa prostredníctvom zeleniny, obilia a krmiva stáva súčasťou našej potravy.
Výskumníci asi v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia zistili, že selén je stopovým prvkom, ktorého malé množstvá sú nevyhnutné pre život ľudí i zvierat. Jeho nedostatok môže viesť k vážnemu narušeniu zdravia, oslabuje imunitu a môže súvisieť aj s rozvojom nádorových ochorení, chronického zlyhania obličiek, svalovej dystrofie, očného zákalu, cirhózy pečene, pankreatitídy či Downovho syndrómu.
Ako na to prišli
Na význam selénu pre zdravie prišli vedci v minulosti vďaka súvislosti medzi jeho obsahom v pôde a výskytom konkrétneho srdcového ochorenia. Istá oblasť v Číne mala pôdu chudobnú na selén a v tejto oblasti bolo možné pozorovať zvýšený výskyt špecifického srdcového ochorenia – tzv. kešanskej choroby. Pomenovali ju práve podľa názvu spomínanej oblasti. Po preliečení obyvateľov tabletami s obsahom selénu sa výskyt tohto srdcového ochorenia výrazne znížil.
Následne viaceré pokusy potvrdili, že príjem primeraného, nie príliš vysokého množstva selénu pomáha znižovať aj riziko vzniku rakoviny. Selén okrem iného pomáha aj katalyzovať metabolizmus v pečeni a reaguje s ťažkými kovmi (ortuť, olovo, kadmium), pričom vznikajú nerozpustné zlúčeniny (selenidy). Selén môže mať vplyv aj na našu náladu a duševné zdravie. Podľa výsledkov výskumov selén najmä v kombinácii s vitamínmi A, C a E pomáha zlepšovať čulosť, výkonnosť pamäti a znižovať stavy úzkosti a depresie.
Najviac ho máme v pečeni
Množstvo selénu v organizme závisí od príjmu potravy a aj fyziologického stavu organizmu. Asi polovica celkového množstva selénu sa v našom tele sústreďuje v pečeni, časť nájdeme aj v obličkách alebo štítnej žľaze. Nedostatok selénu môže byť dôsledkom nevyváženej stravy, môže sa vyskytnúť napríklad u vegetariánov alebo u starých ľudí, ktorí nejedia veľa mäsa.
Rizikové sú aj tehotné a dojčiace ženy, u ktorých plod a dojča odčerpávajú selén, takže ho treba dopĺnať výživovými doplnkami. Nedostatok selénu hrozí aj fajčiarom, selén sa v ich krvi dostatočne neabsorbuje. Rizikovou skupinou sú aj pacienti s chronickými ochoreniami a následnými tráviacimi poruchami (poruchy vstrebávania, celiakia, jednostranná strava, hnačky, časté zvracanie a pod.) a takisto aj pacienti s rakovinou, ochorením srdca, s artritídou a pod. Účinok selénu v prevencii nádorových ochorení pomáhajú umocňovať aj ďalšie látky, napríklad vitamíny A a E, ktoré sú takisto účinnými antioxidantmi.
Odkiaľ možno selén získať
Selén nájdeme v širokej palete bežných potravín, bohatým zdrojom je napríklad cesnak. Rolu však zohráva obsah selénu v pôde, na ktorej sa rôzne plodiny pestujú.
V potrave je podobne ako v organizme obsiahnutý najmä vo forme selénových aminokyselín, ktoré tvoria súčasť bielkovín. Na to, koľko selénu budú obsahovať potraviny rastlinného pôvodu, má vplyv predovšetkým obsah selénu v pôde alebo v hnojivách.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je odporúčaná denná dávka príjmu selénu 50 – 200 µg. Optimum by mala predstavovať dávka 1 µg selénu na kilogram hmotnosti. Podľa odborníkov sa skutočný denný príjem selénu prostredníctvom stravy v jednotlivých krajinách líši, závisí to práve aj od obsahu selénu v pôde. Na Slovensku bol podľa výsledkov výskumov zhruba spred desiatich rokov denný príjem selénu pomerne nízky, je však možné, že sa situácia zmenila.
V súčasnosti sa niektoré potraviny selénom obohacujú (jogurty, vajcia, hydina), takže nie je problém zvýšiť príjem tohto prvku. Okrem toho si selén môžete dopĺňať aj prostredníctvom vhodných doplnkov výživy. Nezabúdajte však, podobne ako v prípade akýchkoľvek vitamínov, minerálov či stopových prvkov, že je dôležité dodržiavať odporúčané (optimálne) denné dávky. Nekontrolované užívanie selénu a jeho nadbytok v organizme môže mať negatívny dopad na zdravie.
