Lojdlovci si v Beverly Hills kupovali dom už postavený a zariadili si ho podľa vlastných predstáv. Záhrada je plná kvetov, ktoré tu rastú odvtedy, čo sa sem nasťahovali. FOTO – ARCHÍV EVY LOJDLOVEJ
Eva Lojdlová vo svojom bratislavskom byte.
Architektka EVA LOJDLOVÁ pochádza z Bratislavy. Začínala tu ešte koncom 60. rokov s navrhovaním nemocničných interiérov, potom spolu s manželom - architektom emigrovali. Ich prvou zastávkou bola Južná Afrika, kde bol v tom čase dostatok pracovných príležitostí. Nepokoje však boli veľké, tak sa po narodení dcéry vybrali do Ameriky, kde žijú až doteraz. Pani Lojdlová sa priamo v srdci Los Angeles - v Beverly Hills sústredila aj na výrobu šperkov a interiérovú architektúru. Svojho času navrhla interiér aj do jednej z haciend, o ktorú mal záujem Michael Jackson. A ako inak, kohútiky v kúpeľni museli byť zlaté.
Aký vkus majú Američania?
„Veľmi rôznorodý, a hlavne nevyspytateľný - každý Američan je presvedčený, že má ten svoj. Tí solventnejší pri zariaďovaní príliš nepremýšľajú. Najprv chcú niečo rustikálne, barokizujúce, potom zrazu moderné a nakoniec sa to celkom zvrhne na to, čo práve letí. Asi preto, že medzi nimi funguje normálna susedská závisť, rovnako ako tu.“
Čo si kupujú najbohatší?
„Tí si dovážajú nábytok priamo z Talianska.“
A tí menej bohatí?
„Zariaďujú sa tak, aby to stálo čo najmenej. Mladší kupujú lacný a menej kvalitný nábytok. Starší obnovujú to, čo majú, a to, čo je už úplne nemoderné, vyhodia. Použijú lacné triky – zarámujú nanovo obrazy, prečalúnia nábytok, preskupia predmety, dokonca ich občas aj prilepia na vyhradené miesto, aby ich upratovačka náhodou nepohla z miesta.“
Ako môže človek najlepšie zistiť, čo potrebuje od bytového architekta?
„Vždy tvrdím, že na to, aby človek zistil, aké má priority, musí v dome najprv bývať. Potom lepšie cíti, čo ho najviac tlačí. Až potom je na rade bytový architekt. Urobiť naraz všetko je veľmi ťažké. Viackrát sa mi stalo, že nepremyslené zmeny pri zmene bývania sa stali dôvodom na rozpad manželstva.“
Na čo všetko musíte ako interiérový architekt dbať?
„Na zariaďovanie. Okrem toho komunikujem s firmou, ktorá moju myšlienku uskutočňuje. Kvalitu materiálu neposudzujem, na to sú iní odborníci, iba vyberám, čo sa mi zdá byť vhodné. Zaujímavé je, že v Amerike prácu interiérových architektov robí dosť homosexuálov. Sú to veľmi esteticky cítiaci ľudia, majú na to nos. Jednoducho, vedia to.“
Aká je komunikácia so stavebnými firmami?
„Tie, ktoré poznám, odporúčam známym na základe osobných skúseností, a podobne si aj ja nechám poradiť. Myslím si, že tu na Slovensku skôr ľudia rozmýšľajú nad tým, ako si čo spravia sami, no vonku človek radšej chce zarobiť na tom, čo naozaj vie, a potom vyžaduje kvalitné služby, ktoré je schopný zaplatiť. Firmy sa o svoje zákazky doslova bijú. Raz som odporučila partiu Mexičanov jednému bohatému investorovi, a oni boli takí radi, že mi zadarmo zrekonštruovali kúpeľňu.“
Na Slovensku je rekonštrukcia drahšia ako nová stavba. Je to tak aj v Amerike?
„Zdá sa mi, že je to naopak. Keď v Amerike chcete stavať a zbúrate starý dom, z ktorého necháte, povedzme, jednu stenu, už sa to považuje sa za remodelovanie, nie za novostavbu. A vtedy je stavebné povolenie oveľa lacnejšie.“
Z čoho sa stavajú štandardné domy?
„Väčšinou z dreva. Používa sa sadrokartónová izolácia, železné nosníky. Domy spĺňajú podobné podmienky ako všade inde na svete - mali by byť vodotesné a vzduchotesné. Jediným ich nepriateľom je požiar. Zhoria do tla.“
A čo zemetrasenia? Aké sú špeciálne opatrenia proti nim?
„Všetko, vrátane mrakodrapov, je postavené na plávajúcich doskách. Keď sa zem hýbe, budova akoby plávala, čiže nemôže spadnúť. Jediné, čo sa zničí, sú murované komíny a krby. Nariadenie, aby sme si zabezpečili domy proti zemetraseniam, prišlo až v roku 1994 po najväčšom zemetrasení, ktoré sme tu prežili. Dom sme prikotvili na základy a odvtedy sa môže hýbať do bokov, ale nezrúti sa.“
Ako vyzerá štandardný dom? Odlišuje sa od toho, čo vidíme v amerických rodinných seriáloch?
„Je presne taký. Typický štandard tvorí bežná americká rodina. Má svoj komfort a veľký dôraz kladie napríklad na dôkladne vybavenú kuchyňu. Keď majú dve-tri malé deti, manžel chodí do práce, žena ostáva doma. Zväčša si prenajímajú plne zariadené domy, lebo finančne to nie je náročné. Potom nemajú problém pobaliť si kufre a odísť zasa niekam do iného štátu, do iného domu.“
Aký môže mať človek vzťah k bývaniu, do ktorého netreba investovať zvláštne úsilie?
„Američania majú výbornú schopnosť asimilovať sa. Keď náhodou do bývania zainvestujú, nemusia sa strachovať, že na tom prerobia. Na Slovensku si človek úspory do bývania doslova zabetónuje, a potom je dosť ťažké vzdať sa ich, alebo ich speňažiť. A ešte ťažšie pohnúť sa niekam.“
EVA ANDREJČÁKOVÁ
FOTO – ARCHÍV
