KRESBA – FERO GULDAN
ajú, buď len tak, z pasie, alebo aj kvôli práci.
Jasné, sú to záležitosti všeobecne známe. Ak však nie ste zamestnancom žiadnej štátnej alebo neštátnej inštitúcie, váš prístup k internetu nie je samozrejmý. Preto sa aj ja zatiaľ musím spoliehať len na internetové kaviarne. V očiach niektorých mojich známych – zamestnancov inštitúcií, som síce považovaný za spiatočníka, ale viem, že niektorí z nich by si za svoje nekúpili ani ceruzku, nieto ešte písací stroj alebo počítač.
Internetové kaviarne rastú ako huby po daždi. Musia dobre prosperovať, lebo sú väčšinou plné. Už neraz sa mi stalo, že som si musel poriadne počkať, kým som sa konečne dostal k nejakej mašine. Koľko mladých ľudí! Koľko záujmu! Koľko komunikácie!
V začiatkoch som bol obarený optimizmom. Po čase som si všimol, že niektorí priatelia sú akísi hluční. Ale zase čo! Keď sa niečo našlo! Keď priateľka z Thajska odpísala! Alebo keď ho vďaka e-mailu prijali na vysokú v Richmonde! Kričal by som asi tiež. No nedíval som sa na ich obrazovky – považoval som to za prekročenie prahu intímnosti.
Po nejakom čase som zistil, že temperament kolegov – zákazníkov sa stupňuje. Stále hovorili niečo o streľbe, zasahovaní, o tom, že niekoho vraj mali už dávno odstreliť a tak… Zdalo sa mi to trochu čudné. To som však ešte nevedel, že cez internet sa takto jednoducho dá komunikovať trebárs s americkými jednotkami NAVY SEALS v Afganistane. Že sa dá dívať na ich vzájomné boje a komentovať ich ako hokejový zápas. Že by to nebodaj išlo aj so samotnými „alkajďákmi“?
Napokon som jedného svalnatého kolegu, ktorý bojoval s akýmisi „škrétmi“, poprosil, či by nebol taký láskavý a nemohol byť tichšie, lebo ja si chcem prečítať v stránke niečo o nejakom dramatikovi a ďalší kolega povedľa mňa, podľa výzoru jasný cudzinec, by zase rád čosi napísal domov. Neverili by ste, ako strašne som ho vyrušil. To som si teda vykoledoval! No a zriadenec kaviarne, ten sa na mňa len z diaľky škeril.
Nedá sa nič robiť. Aj internet je len pre vyvolených. A ja, okuliarnatý pacifista, som sa odobral domov počúvať gramofón.
LACO KERATA
