Ľudovo jej hovoríme morská choroba, ale kinetózu možno dostať vlastne kdekoľvek – v aute, autobuse, vo vlaku, na kolotoči, dokonca aj pri jazde na ťave – o lodi či luxusnej jachte ani nehovoriac.
Vraciame aj z efektu solidarity?
Kinetóza sa začína väčšinou zívaním, pocitom nadmernej únavy a ľahkou žalúdočnou nevoľnosťou. Neskôr to prepukne naplno – je vám zle, potíte sa, zblednete a zozeleniete, všetko sa s vami točí a napokon hľadáte igelitové vrecko.
Organizmu je jedno, že ste na draho zaplatenej vyhliadkovej jazde Londýnom. Už túžite len zavrieť oči a spať. Aj keď možno práve prespíte Westminsterský palác alebo šikmú vežu v Pise.
So sklonom ku kinetóze sa vraj človek narodí.
„Vyvoláva ju predráždenie statického ústrojenstva, orgánu rovnováhy, v dôsledku čoho dochádza k nenáležitej reakcii vegetatívneho nervového systému. Nedá sa jej zabrániť, pretože vegetatívny nervový systém nemožno usmerniť,“ hovorí ušný lekár MUDr. Ivan Kalman.
Dakomu dokonca už stačí strach, že ho to chytí a už dochádza k „morskej chorobe“.
Učiteľky na školských výletoch by mohli rozprávať o inom jave – ak žiaci podľahnú tzv. efektu solidarity: ak začne vracať jeden, vracajú všetci.
Našťastie, kinetóza, choroba z pohybu, je dočasná a našťastie, celkom maličké deti neničí. Deti prichádzajú na svet bez pocitu rovnováhy a takmer do dvoch rokov niečo také ako kinetózu nepoznajú. Sú proti pohybu na morských vlnách či zákrutám počas jazdy odolné. Žiadna nevoľnosť ani vracanie na ne nepríde.
Zatiaľ nie je ani jasné, ako a prečo sa niekomu kinetóza vyvinie a niekomu nie.
Keď ešte neboli autá ani lietadlá, bolo možné dostať chorobu z pohybu iba pri plavbe na mori. Odtiaľ je aj jej názov.
Kinetóza dokonca postihuje aj zvieratá – psy, mačky, kravy, kone, vtáky, opice, ba i rybičky. Nejeden psíčkar potvrdí, že pri prvej jazde autom sa ich miláčik povracal. Potom si však na auto zvykol a vozil sa rád.
Nevoľnosti u ľudí sa tiež dá predísť, keď pred cestou užijeme ľahké prípravky proti kinetóze.
(uj)
